Pokiaľ vieme, každé zviera musí niekedy odpočívať. Kedysi sme si to nemysleli. Ale aj tie, ktoré vôbec nespia, stále odpočívajú. Väčšina hmyzu sa dostáva do stavu nazývaného torpor, ktorý výrazne znižuje ich vedomie. Dokonca sa ukázalo, že aj baktérie sa riadia cirkadiánnym rytmom a cyklicky prechádzajú rôznymi úrovňami aktivity na základe zmien svetla. Spánok je pre nás stále trochu záhadný. Vieme, že je nejakým spôsobom spojený s pamäťou a že zomierame, keď ho úplne vynecháme. To je to, čo vieme o našom vlastnom spánku. Ešte menej vieme o tom, čo spánok robí pre jednotlivých členov živočíšnej ríše. Vieme však, že potreba spánku býva v krehkej rovnováhe s potrebou nestať sa polnočnou pochúťkou iného tvora. Niekedy to znamená, že zvieratá majú bizarné spánkové návyky, ktorých napodobňovanie si len ťažko dokážeme predstaviť.
Slony a žirafy spia v stoji
Slony a žirafy sú veľké zvieratá, ktoré sa nemôžu schovať na odpočinok a musia byť pripravené kedykoľvek vybehnúť. Preto sa prirodzene vyvinuli tak, že spia v stoji. Tieto zvieratá, majú „mechanizmus“, ktorý sa uzamkne na mieste, takže sa nemusia spoliehať na svoje svaly, aby zostali v spánku stáť. Tento mechanizmus majú spoločný s koňmi, kravami a dokonca aj s vtákmi. Avšak, niekedy si musia aj ľahnúť. Keď stoja, nemôžu vstúpiť do spánku REM. Aj keď tieto zvieratá potrebujú veľmi málo spánku REM, predsa ho len potrebujú. Slon potrebuje spánok REM približne raz za tri až štyri dni a vždy len asi 30 minút. Ak zostanú na zemi dlhšie, ich vnútorné orgány môžu pod tlakom ich obrovskej hmotnosti zlyhať. Žirafa spí asi 30 minút denne.
Delfíny spia s jedným okom otvoreným
Rovnako ako napríklad veľryby, aj delfín je ďalším tvorom, ktorý si nemôže ľahnúť a spať. Väčšina morských cicavcov sa musí mať na pozore pred predátormi, ale musia sa vyrovnať aj s tým, že na svoj život potrebujú dýchať kyslík. Delfíny sa musia neustále pohybovať, aby si udržali telesnú teplotu. Keď sa zviera musí neustále pohybovať, existuje len jedna logická vec. Stačí, ak spí polovica mozgu. Jednohemisférový spánok s pomalými vlnami umožňuje delfínom taký regeneračný spánok, aký potrebujú inteligentné zvieratá. Mnohé druhy vtákov, najmä sťahovavé, tiež spia unihemisférickým spánkom. Mnohé delfíny sa dokážu držať pri hladine alebo plávať pomaly, ale všetky spravidla zatvárajú jedno oko, aby mohli spať. Pravdepodobne kvôli tomuto zvyku boli niektoré pozorované, ako spia, zatiaľ čo plávajú v kruhoch.
Mrože driemu len vďaka svojim zubom
Mrož sa môže vzdať spánku až na 84 hodín. Zatiaľ čo mnohé zvieratá vydržia dlho bez spánku, iba mrože to robia pravidelne a bez výrazných príznakov ospalosti. Na súši dokáže mrož spať hlboko až 19 hodín v kuse, možno preto, aby si vynahradil spánkový dlh. Keď sa mrož nevyhýba spánku, bez problémov spí takmer kdekoľvek. Keď sú mrože vo vode, spia plávajúc na hladine, ležiac na dne alebo stojac a opierajúc sa. Tieto spánky sú krátke, pretože mrož sa z času na čas musí vynoriť na vzduch. Niektoré podnikavé mrože však prišli na to, ako mať to najlepšie z oboch svetov. Svoje mohutné kly zaboria do ľadovej kryhy a odplávajú spať. Ich hlava zostáva nad vodou, zatiaľ čo zvyšok tela je ponorený.
Opice spia rovnako ako my
Každý druh ľudoopov spí na nejakom lôžku, či už sú to plošiny, ktoré si divé opice stavajú na stromoch, alebo plyšové matrace, na ktorých sa ľudia uvelebujú v pohodlí a bezpečí svojich domovov. Menšie opice to nerobia, namiesto toho spia v sede na vetve stromu, pričom sa kývajú a hojdajú a občas sa zobudia, aby skontrolovali, či nie sú nablízku predátori. Predpokladá sa, že tento rozdiel zohral dôležitú úlohu pri evolúcii ľudoopov a nakoniec aj človeka. Ako sa ľudoopy zväčšovali, bolo pre ne čoraz ťažšie nájsť konáre, ktoré by ich ľahko a pohodlne podopierali. Keď si prvý ľudoop niekedy pred 23 až 5 miliónmi rokov postavil plošinu na spanie, ukázali sa výhody takéhoto riešenia. Tí, ktorí spali na plošinách, sa mohli ukryť vyššie a boli o niečo viac skrytí pred predátormi. Zároveň mohli odpočívať mimo dosahu komárov. Najlepšou výhodou však bolo, že ľudoopi teraz mohli získať regeneračný hlboký spánok, ktorý pomohol umožniť zlepšenie kognitívnych funkcií potrebných na rast väčších a lepších mozgov.
Kačice spia všetky v rade
Kačice nerady prichádzajú o spánok. Ukázalo sa, že kačice sú celkom múdre, keď ide o to, aby si pospali. Dokážu spať jednohemisférovým spánkom, ale používajú pri tom zaujímavú stratégiu, ktorá odradí každého predátora, ktorý si chce dať mastnú kačacinu na večeru. Kačice často spia v rade, v ktorom kačice na oboch stranách spia s otvoreným okom smerujúcim von a s jednou mozgovou hemisférou v pohotovosti. Kačice v strede majú možnosť spať oboma hemisférami a zároveň sú v bezpečí kvôli kačiciam s pohľadom na okolie a kačice s pohľadom na okolie si môžu po troške oddýchnuť. Všetky kačice profitujú z toho, že sa vyspia bez toho, aby sa zároveň nechali zjesť. Len dúfame, že sa občas vymenia za službu pozorovateľa.
