Ako fungovala Bastilla? Nie všetci väzni sa mali zle.
Jedna z najznámejších väzníc v histórii je nepochybne Bastila, ktorá bola 14.júla 1789 slávnostne dobytá rozhnevanými Parížanmi. Tým sa začala francúzska revolúcia, ktorá sa zapísala do histórie ako jedna z najvýznamnejších a najdôležitejích udalostí v dejinách.
Bastilla bola považovaná za symbol tyranie, no realita bola častokrát iná, čo záviselo od spoločenského postavenia väzňa. Ak vás zaujímajú praktiky a fungovanie v Bastille, je načase dozvedieť sa niečo nové.
Prvým väzňom v Bastille bol Hugues Aubriot, muž, ktorý ju postavil
Hugues Aubriot bol v polovici 14. storočia kráľom Karolom V. vymenovaný za parížskeho probošta. Jeho úlohu bolo dohliadať na výstavbu prvého kanalizačného systému v Paríži, ako aj na výstavbu samotnej Bastily. A aká bola úloha Bastilly? Málokto vie, že jeho pôvodným významom bolo zabrániť Angličanom vstúpiť do mesta.
Aubriot sa tešil priazni Karola V., no po jeho smrti sa karta obrátila a Aubriot bol vzatý do väzby za preukazovanie odporu voči Parížskej univerzite a cirkvi. Okrem toho bol obvinený aj z kacírstva, nadmerného pitia alkoholu a sympatií k Židom.
Pod každou vežou Bastily sa nachádzali žaláre
Keď bola Bastila postavená, tvorilo ju osem veží. V každej veži bolo točité schodisko, ktoré zostupovalo do podzemia a viedlo do miestností nad ním. Tieto žaláre slúžili ako miesta dočasného trestu pre väzňov, ktorí sa pokúsili utiecť.
Za Ľudovíta XI. boli väzni z Bastily držaní v klietkach
Počas vlády Ľudovíta XI. v polovici 15. storočia slúžila Bastila ako väzenie pre vzdorovité kniežatá a iných nepriateľov kráľa (o obsadenie jednotlivých väzenských miestností rozhodne nebola núdza).
Lukratívnosť cely sa líšila podľa spoločenského postavenia väzňa
Počas vlády kráľov Ľudovíta XIV. a XV. v 18. storočí dosiahla Bastila ako väzenie novú úroveň v počte väzňov, ktorí tam boli umiestnení. Napriek tomu, nie každý sa nachádzal v nehostinných podmienkach. Tí najvyššie postavení mali možnosť zajednať si nábytok, lepšie oblečenie, dokonca stôl, komodu alebo kreslá. Jeden z väzňov mal údajne v cele obrovskú knižnicu s 333 vzácnymi zväzkami.
Jedlo bolo pomerne výdatné a prekvapivo chutné
Zaujímavá bola zavedená prax vyplácania peňazí v podobe vreckového každému väzňovi podľa jeho osobnostnej dôležitosti. Vtedy si museli väzni starostlivo prerozdeliť peniaze tak, aby mali na jedlo a oblečenie. Toto sa však v 18. storočí zmenilo a jedlo začala obstarávať vláda.
Väzni popisovali chutnú hrachovú polievku, po ktorej nasledovala dusená štvrťka hydiny, dokonca sa niektorým ušiel aj šťavnatý hovädzí steak s množstvom omáčky a ako dezert koláč plnený mletým mäsom. Chlieb bol takisto chutný a na pitie sa podávalo víno.
K dispozícii boli hry a rôzne aktivity
Väzni mali počas núteného pobytu v Bastille množstvo aktivít, ktorými si mohli krátiť čas. K dispozícii mali knihy, písacie potreby a prechádzky boli bežnou súčasťou tamojšieho života. Ničím výnimočným nebol ani chov zvierat. Ženy sa mohli venovať vyšívaniu, tkaniu alebo pleteniu. Muži sa venovali tesárstvu, sústruženiu dreva a výrobe drobných figúrok či truhlíc.
Okrem toho si mohli zahrať biliard, šach alebo karty. Neraz im bol pridelený aj nôž alebo kliešte, čo sa niektorí väzni rozhodli využiť na útek.
