Odkedy máme k dispozícii internet sa toho veľa zmenilo. Snáď najlepšie by to vedeli posúdiť ludia, ktorí vyrastali a prežili svoju mladosť v dobe bez internetu, no značnú časť svojho života už využívajú jeho privilégiá.
Vďaka internetu môžeme byť bližšie k tým, ktorí sú od nás vzdialení hoci i stovky, ba aj tisícky kilometrov, pomáha nám rýchlejšie získavať informácie a v neposlednej rade, pre mnohých predstavuje aj formu zárobku. Je to naozaj veľký objav, ktorí nás všetkých ovplyvňuje, či chceme alebo nie.
Vedci neustále skúmajú ako používanie internetu mení naše zmýšľanie a v neposlednom rade aj nás samých, čo im neustále pribúdajúce nové technológie v podobe tabletov, smart hodiniek a iných, do značnej miery komplikuje. Samozrejme, že jeho používanie má i pozitívne stránky, my sa ale dnes pozrieme na jeho známe i skryté nebezpečenstvá.
Skracuje dobu našej pozornosť
Podľa štúdie z roku 2015, do roku 2000 mali ľudia rozsah pozornosti 12 sekúnd, keď počas veľmi krátkej doby došlo k výraznému zníženiu na 8 sekúnd. Výskumníci vypozorovali, že k tomu poklesu došlo s nastúpom smartfónov. Taktiež vypozorovali istý generačný rozdiel – 80% ľudí vo veku 18 – 24 rokov priznalo, že akonáhle ich pozornosť nezaberá niečo dôležité, prvé po čom siahnu je ich smartfón, v prípade ľudí nad 65 rokov to bolo len 10%.
Spôsobuje, že sme neustále roztržití
Myslím, že každý pozná ten nutkavý pocit, kedy skrátka ten mobil musíte skontrovať, hlavne novinky na sociálnych sieťach. Nepochybne sa nájdu takí, ktorí ho denne kontrolujú aj tisíc krát, čo je naozaj neuveriteľné číslo, ktoré sa bude s najvyššou pravdepodobnosťou neustále zvyšovať, pretože každým rokom je viac a viac ľudí závislých, a pritom si to len málokto uvedomuje.
Nadmerné používanie internetu zhoršuje našu dlhodobú pamäť
Neustále scrolovanie internetu ovplyvňuje našu pozornosť a schopnosť koncentrácie, načom je závislí proces konsolidácie mysle, ktorý je nevyhnutný na prenos informácií do dlhodobej pamäte. Takže, zjednodušene povedané, ak ste neustále niečím rozptyľovaní informácie prijímate, no neuchovávate.
Túto myšlienku potvrdil i výskum, výsledkom ktorého bolo, že ľudia majú nižšiu snahu si vôbec niečo zapamätať, keď vedia, že si to môžu „vygoogliť”.
Internet nás spája, no nie je výnimkou, aby sme sa aj napriek tomu cítili väčšmi osamelí
Na jednej strane stovky, tisíce priateľov či sledovateľov na sociálnych sieťach a na strane druhej sa nie zriedka vyskytne, že sa nemáte komu posťažovať, s kým zdieľať radosť alebo koho požiadať o pomoc.
Iný prípad môže byť, keď ste s priateľmi na káve alebo na večeri, no namiesto toho, aby ste sa venovali sebe navzájom, pozeráte do obrazovky smartfónu.
Štúdie naznačujú, že čím viac času ľudia trávia na internete, tým menej fyzicky komunikujú s rodinou a priateľmi, čím sa ich vzťahy narúšajú, prichádzajú problémy, straty, čo ľuďom vo výsledku pridáva starosti a prehlbuje ich pocit melanchólie či depresie.
Oberá nás o schopnosť empatie
Stačí si otvoriť Facebook, Instagram, TikTok alebo Twitter a zájsť do komentároveho okienka, a to sa týka hlavne kontroverzných tém, udalostí alebo ľudí – no nie je to pravidlo. Častokrát tu nájdeme drsné, útočné priam až urážlivé slová ľudí. Často sa vyskytnú nadávky, občas aj vyhrážky.
Je možné, že za to môže spomínaná roztržitosť, ktorá nám narúša chod myšlienok, a teda aj náš pocit spolupatričnosti s inými ľuďmi, v rámci empatie.
Len ťažko dokážeme rozlíšiť, ktoré informácie sú pravdivé a pre nás dôležité
Tým, že človek môže teoreticky stráviť 24 hodín denne na internete a byť neustále zahltený informáciami, ktorých správnosť je mnohokrát len v malej miere overovaná, stráca schopnosť správne filtrovať informácie.
Istý výskumník poukázal na fakt, že v záplave obsahu sa u človeka zhoršujú kognitívne funkcie, a tak sa u neho znižuje schopnosť ovládať svoju myseľ a riadiť na čo myslí – čím sa stáva menej schopný určiť, ktoré informácie sú pre neho dôležité.
