Väčšina z nás ten pocit nemá, ale kapacita ľudskej pamäte je neuveriteľne veľká, treba si však dávať pozor, aby človek nespadol do „pasce myslenia“. Náš mozog sa s nami totiž veľmi rád zahráva a nie vždy sa mu dá veriť a je možné sa na neho spoľahnúť. Sú veci, ktoré si môžeme pamätať do detailov, ale aj také, ktoré sú skreslené, vymyslené, alebo o ich existencii ani nevieme.
Prečítajte si dôvody, prečo by ste nie vždy mali stopercentne dôverovať vlastnej pamäti.
Tú istú vec si každý človek zapamätá po svojom
Tento jav má dokonca aj svoje vlastné pomenovanie. Ide o tzv. Mandelov efekt, fenomén, pri ktorom si ľudia, ktorí neboli vo vzájomnom kontakte, chybne zapamätali priebeh tej istej udalosti, avšak všetci si pamätali pozmenenú vec rovnako.
Naše nové nápady, môžu byť starými spomienkami
Poďme sa pozrieť na ďalší fenomén známy ako kryptomnézia. Niekedy si niečo prečítame alebo vypočujeme a v momente na to zabudneme, lebo to nepovažujeme za dôležité. Pri nejakej inej príležitosti, pokojne aj o niekoľko mesiacov neskôr, dostaneme geniálny a celkom originálny nápad! Ibaže by až taký originálny nebol a po celý čas driemal kdesi v zákutí našej mysle (a takto nejako môže vznikať nechcené plagiátorstvo).
Nie je možné posúdiť do akej miery je naša pamäť presná
Ak by sme si jednu a tú istú informáciu vybavili dnes, zajtra, o týždeň a o mesiac, zakaždým by bola menej presná, ochudobnená a okresaná o menej podstatné súčasti. Stačí si spomenúť na obľúbenú detskú hru na telefón – na podobnom princípe funguje aj naša pamäť. Vždy keď si budete chcieť vybaviť nejakú spomienku, detaily budú stále viac a viac zahmlené. To je napríklad aj dôvod prečo výpovede očitých svedkov v trestných činoch nie sú vždy spoľahlivé.
Ľudské oko nefunguje ako fotoaparát
Neplatí to len pre oko, ale aj ucho a všetky ďalšie ľudské zmysly. Keď niečo vnímame, snažíme sa sústrediť na to, čo nás najviac zaujíma. Vtedy sa stáva, že niektoré detaily opomenieme. Ak sa vám na nejakom človeku nesmierne páči jeho košeľa, budete na ňu sústredene upierať zrak, pričom keby sa vás niekto opýtal na farbu topánok daného človeka, nebudete si vedieť spomenúť, lebo ste tomu nevenovali pozornosť. Človek nie je stvorený na to, aby dokázal zachytiť celý obraz, väčšinou sa sústredí len na časti obrazu.
Existuje zvláštny spôsob ukladania myšlienok
Určite sa vám neraz stalo, že ste niečo urobili akoby automaticky či nevedomky. Položíte si niekam kľúče a mysľou vám preletí, aby ste nezabudli kam ste ich dali a že si ich pri odchode máte vziať, keď ale dôjde k onomu momentu, nemáte ani tušenie, kam ste ich dali. Možno sa vám tá myšlienka ani neuložila alebo ste na to jednoducho zabudli. Pritom si možno viete s úplnou presnosťou vybaviť koľko stojí maslo v potravinách.
Stokrát opakované klamstvo sa stáva pravdou
Mohli by sme to nazvať aj efektom iluzórnej pravdy. Nie je to vymyslené, tento psychologický jav je skutočný. Ide o akúsi chybu v myslení, ktorá nás núti uveriť klamstvu, ak ho počujeme príliš veľakrát. A práve tento poznatok využívali všetci skvelí manipulátori (stačí si pozrieť politickú kampaň). Ak niečo počujete druhý, tretí, desiatykrát, váš mozog to vyhodnotí ako niečo známe a jednoducho to začne považovať za fakt.
Pozitívne zážitky si pamätáme, zatiaľčo tie negatívne sa snažíme vytesniť
Štúdie ukázali, že ľudia majú tendenciu v pamäti uchovávať len to dobré a pekné, pričom negatívne veci posielajú do zabudnutia. Pozitívne zážitky by sme častokrát vedeli opísať do posledného detailu, vrátane pocitov, kdežto tie hrozné a negatívne neradi vyťahujeme na svetlo sveta. A nielen to, naša myseľ v snahe ochrániť nás pred sklamaním a bolesťou, dokáže do istej miery aj negatívne spomienky pretvoriť.
