Rasová trauma a stres z diskriminácie: Ako sa s nimi vyrovnať?

63

Chronický stres a trauma sú známe pojmy, no ich prepojenie s rasovou diskrimináciou nie je dostatočne preskúmané a uznané. Rasová trauma je výsledkom pretrvávajúceho a opakovaného vystavenia rasovej diskriminácii, nespravodlivosti a predsudkom. Ľudia, ktorí žijú s rasovou traumou, zažívajú chronický stres, ktorý nie je spojený s jednorazovou udalosťou, ako je to pri posttraumatickej stresovej poruche (PTSD), ale so systémovým a pretrvávajúcim rasizmom.

Zdroj jurien huggins

Zatiaľ čo PTSD je uznaná v Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch (DSM), rasová trauma sa v tejto príručke nenachádza, čo komplikuje prístup k potrebnej pomoci. Pre mnohých ľudí to znamená, že ich skúsenosti nie sú formálne uznané a odborníci na duševné zdravie nemusia mať nástroje na poskytovanie adekvátnej pomoci. Tento problém nevyhnutne vedie k diskusii o tom, či by mala byť rasová trauma zaradená do DSM. Niektorí odborníci však varujú pred rizikom patologizácie prirodzených adaptačných reakcií na systémový rasizmus.

Adaptačné reakcie na rasovú traumu

Juliette McClendon, klinická a výskumná psychologička, vysvetľuje, že ľudia často reagujú na rasizmus adaptívnymi spôsobmi, ktoré im pomáhajú prežiť. Uvádza príklady, ako je zvýšená ostražitosť, keď černoch v Spojených štátoch počuje policajnú sirénu, alebo „prepínanie kódov,“ čiže zmena reči a správania v rôznych prostrediach. Tieto reakcie sú často nevyhnutné na to, aby sa ľudia cítili v bezpečí. McClendon dodáva: „Existuje veľa zdravých adaptácií na rasizmus, ale to, čo môžeme niekedy vidieť, keď niekto zažíva rasovú traumu, je, že adaptácia začala zasahovať do iných častí jeho života.“

Je prirodzené byť ostražitý pri určitej situácii, ale keď sa táto ostražitosť stane konštantnou a začne ovplyvňovať každodenný život, je jasné, že adaptácia už nie je zdraviu prospešná. Práve v tomto momente môže byť potrebná odborná pomoc, no kvôli vylúčeniu rasovej traumy z DSM môže byť takáto podpora pre mnohých nedostupná.

Život so systémovým rasizmom a možnosti starostlivosti

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) a dialektická behaviorálna terapia (DBT) sú terapie, ktoré pomáhajú ľuďom vyrovnať sa s rasovou traumou. Zameriavajú sa na rozvíjanie zdravých spôsobov myslenia a stratégií zvládania, ktoré pomáhajú jednotlivcom prosperovať aj v prostredí systémového rasizmu. Tento prístup sa líši od tradičnej psychoanalýzy, ktorá je zameraná na skúmanie minulých skúseností.

McClendon zdôrazňuje, že pri práci s klientmi treba brať do úvahy nielen individuálnu skúsenosť, ale aj širšiu komunitu. Okrem terapie je preto dôležité, aby ľudia mali prístup k podpore zo strany svojej komunity a mohli nájsť spôsoby, ako zmierniť negatívne dopady diskriminácie na ich život.

Napriek tomu, že existuje viacero možností starostlivosti, pre mnohých ľudí rôznych etník sú prístup k takejto starostlivosti, náklady a nedostatok poistenia hlavnými prekážkami. Okrem toho je nedostatok odborníkov na duševné zdravie, ktorí rozumejú špecifickým skúsenostiam ľudí z farebných komunít.

Zdroj Caroline Hernandez

Virtuálna terapia ako alternatíva

Jednou z možných riešení pre tých, ktorí nemajú prístup k osobnej terapii, je telepsychiatria. Virtuálna terapia sa ukázala ako takmer rovnako účinná ako tradičná osobná terapia. Pomáha prekonať geografické bariéry a umožňuje prístup k širšiemu výberu terapeutov, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť nájsť odborníka, ktorý má školenie v kultúrne senzibilnej terapii. 

Zvládanie stresu mimo klinického prostredia

Pre tých, ktorí nemajú prístup k terapii, existujú aj iné spôsoby, ako zmierniť stres z rasovej traumy. McClendon odporúča trojstupňový prístup: po prvé, nájsť aktivity, ktoré pomáhajú znížiť stresovú reakciu „bojuj alebo uteč,“ ako je meditácia, čítanie alebo kreatívne aktivity. Po druhé, zamerať sa na budovanie podpory v komunite a identifikáciu faktorov, ktoré môžu byť škodlivé. Tretím krokom je posilnenie postavenia prostredníctvom aktivizmu a zmeny.

Podľa McClendon je dôležité, aby ľudia, ktorí zažívajú rasovú traumu, našli spôsoby, ako sa zapojiť do aktivizmu a prispieť k zmene. Zároveň však zdôrazňuje, že na širšej komunite je vytvárať prostredie, ktoré je bezpečné a zdravé pre všetkých. Je to neustály proces, ktorý si vyžaduje účasť ľudí z rôznych demografických skupín.

Zdroj

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre