Alzheimerova choroba sa môže hlásiť roky dopredu. Nepodceňujte týchto 5 nenápadných príznakov
Keď sa povie Alzheimerova choroba alebo demencia, väčšina ľudí si predstaví zabúdanie mien, stratu orientácie či problémy s pamäťou. Vedci však dnes vedia, že zmeny v mozgu začínajú oveľa skôr – často aj desať rokov predtým, ako sa objavia prvé zjavné príznaky. Ešte pred stratou pamäti sa môžu objaviť rôzne fyzické, emocionálne alebo sociálne zmeny, ktoré si ľudia často spájajú s vekom, stresom alebo inými zdravotnými problémami. Samy o sebe síce neznamenajú, že človek určite dostane Alzheimerovu chorobu, no môžu slúžiť ako dôležitý varovný signál. Vedci preto venujú čoraz väčšiu pozornosť práve týmto skorým príznakom.
1. Nečakané problémy s financiami
Jedným z najprekvapivejších skorých príznakov môžu byť zmeny vo finančnom správaní. Výskumy ukázali, že ľudia, ktorým bola neskôr diagnostikovaná demencia, začali mať problémy s financiami už približne šesť rokov pred stanovením diagnózy. Častejšie zabúdali platiť účty, podliehali podvodom alebo robili riskantné investičné rozhodnutia. Niektorí dokonca rozdávali viac peňazí, než si mohli dovoliť. Vedci sa domnievajú, že tieto zmeny súvisia s postupným narúšaním oblastí mozgu zodpovedných za úsudok, plánovanie a rozhodovanie.
2. Neúmyselné chudnutie
Ďalším príznakom môže byť postupná strata hmotnosti bez zjavnej príčiny. Štúdie naznačujú, že u niektorých ľudí sa tento proces začína až desať rokov pred diagnózou demencie. Príčin môže byť viacero. Zmeny v mozgu môžu ovplyvňovať chuť do jedla, energetickú rovnováhu alebo motiváciu pripravovať si jedlo. Vedci skúmajú aj úlohu hormónov, ktoré regulujú hlad a sýtosť. Ak človek chudne bez zmeny životného štýlu, je vhodné poradiť sa s lekárom a pátrať po príčine.
3. Jemné zmeny v reči
Skoré štádiá Alzheimerovej choroby sa môžu prejaviť aj nenápadnými zmenami v spôsobe vyjadrovania. Ľudia začínajú používať jednoduchšie vety, menej presné slová alebo všeobecné označenia namiesto konkrétnych názvov. Napríklad namiesto slov „matka“ alebo „syn“ môžu častejšie používať výrazy ako „žena“ alebo „chlapec“. Výskumníci zistili, že tieto jazykové zmeny sa môžu objaviť až sedem rokov pred diagnózou a v budúcnosti by mohli pomôcť pri skoršom odhalení ochorenia.
4. Slabší čuch môže byť varovaním
Strata čuchu sa často považuje za prirodzenú súčasť starnutia. Vedci však zistili, že zhoršená schopnosť rozpoznávať vône môže súvisieť aj s rozvojom Alzheimerovej choroby. Niektoré štúdie ukázali, že čím horšie človek rozpoznáva pachy, tým vyššie môže byť jeho riziko budúcej diagnózy. Dôvodom môžu byť zmeny v nervových spojeniach medzi čuchovým systémom a mozgom. Podobné problémy sa však objavujú aj pri iných ochoreniach, preto samotná strata čuchu ešte neznamená demenciu.
5. Zmeny nálady a správania
Mnohí odborníci upozorňujú aj na zmeny nálady. Zvýšená podráždenosť, apatia, úzkosť, depresia alebo impulzívne správanie môžu predchádzať problémom s pamäťou o niekoľko rokov. Tieto zmeny môžu súvisieť s prebiehajúcimi procesmi v mozgu, ako sú zápaly alebo tvorba patologických bielkovín. Svoju úlohu však môže zohrávať aj fakt, že človek podvedome cíti, že sa s ním niečo deje, hoci ešte nevie presne pomenovať čo.
Môžeme ovplyvniť riziko?
Hoci zatiaľ neexistuje spoľahlivý spôsob, ako Alzheimerovej chorobe úplne zabrániť, výskumy ukazujú, že zdravý životný štýl môže riziko znížiť alebo oddialiť nástup príznakov. Dôležitú úlohu zohráva pravidelný pohyb, kvalitný spánok, vyvážená strava bohatá na zeleninu, ovocie a zdravé tuky, ako aj udržiavanie sociálnych kontaktov. Odborníci tiež odporúčajú kontrolovať krvný tlak, hladinu cukru v krvi a cholesterol, pretože zdravie srdca úzko súvisí so zdravím mozgu.
Záver
Alzheimerova choroba nepríde zo dňa na deň. Mozog sa mení postupne a prvé varovné signály sa môžu objaviť mnoho rokov pred problémami s pamäťou. Nevysvetliteľné chudnutie, zmeny reči, oslabený čuch alebo výkyvy nálady síce samy o sebe diagnózu nepotvrdzujú, no môžu upozorniť na potrebu odborného vyšetrenia. Práve včasné rozpoznanie rizikových príznakov môže v budúcnosti pomôcť zachytiť ochorenie skôr a umožniť pacientom aj ich rodinám lepšie sa pripraviť na ďalší vývoj.
