Andrzej Kolikowski alias Pershing: aký bol boss pruszkowskej mafie, pred ktorým sa triaslo celé Poľsko

Len pár kilometrov od slovenských hraníc, v Zakopanom, sa za jedného krásneho zimného dňa v roku 1999 odohrala vražda. A nie len tak hocijaká, dodnes sa považuje za jednu z najznámejších v dejinách poľskej mafie. Pod spŕškou guliek padá na zem Andrzej Kolikowski, prezývaný Pershing. Boss pruszkowskej mafie, muž, ktorý roky určoval pravidlá hry.

Pershing nebol obyčajný mafián. Bol to chlap, ktorý v 90-tych rokoch stál na čele jednej z najvplyvnejších poľských organizovaných skupín. Muž, ktorého sa báli nielen konkurenti, ale aj policajti. Veselý „chlapík“, ktorý si užíval luxus, ale ktorý dokázal byť v jedinom momente aj krutý a nevyspytateľný. O jeho brutalite kolujú desiatky príbehov. Od bitiek v podnikoch až po rozsiahle kriminálne operácie – obchodom s drogami počnúc, cez vydieranie a výpalníctvo, až po vraždy.

Ale toto celé nie je iba o jednom zabitom mafiánovi. Je to príbeh o moci, o násilí, o krehkých spojenectvách v podsvetí, a tiež o tom, ako rýchlo sa svet „kráľa“, ktorý začínal ako malý zlodejíček, môže kedykoľvek rozpadnúť.

Pershing, meno, ktoré na vrchole terorizovalo ulice

Andrzej Kolikowski sa narodil v roku 1954 v malej dedinke Ołtarzew len pár kilometrov od hlavného mesta Varšava. Sprvu nič výnimočné, detstvo strávené v robotníckej štvrti, vyučený za automechanika, v mladosti pár drobných krádeží. No už vtedy sa prejavili jeho sklony k vodcovstvu a tiež… k násiliu.

Poľsku 80-tych rokov ešte vládnu staré komunistické štruktúry a Andrzej sa už v tom čase pohybuje na okraji spoločnosti ako ryba vo vode. Muž s povesťou pouličného bitkára bojoval v zápasníckom klube a ako spomínajú mnohí svedkovia, keď sa opil, pri bitke naozaj „nepoznal brata“. Po skusoch v Západnom Nemecku, sa vrátil domov a svoje „ťažko zarobené peniaze“ zainvestoval do ilegálneho kasína vo Varšave. Oplatilo sa, už v roku 1989 mal okolo seba skupinu asi 100 ľudí, s ktorými „podnikal“.

V roku 1992 sa pridáva k pruszkówskej mafii, v tom čase najväčšej a najvplyvnejšej skupine v Poľsku. Stáva sa jedným z jej vážených vodcov. Andrzej je inak dobre stavaný chlap, atletickej postavy a svojskej elegancie. Typický poznávací znak? Okuliare so zlatým rámom.

Andrzej Kolikowski pred hernými automatmi, rozmýšľajúci, foto z roku 1992. — Wikimedia

Vzostup kráľa

Po roku 1989 sa Poľsko zmenilo na nepoznanie (ako vlastne celý bývalý východný blok) a Kolikowski sa neobjavil v čele najnebezpečnejšej mafiánskej skupiny len tak náhodou. Patril totiž medzi hŕstku tých, ktorí rýchlo a s veľkým úspechom využili chaos po páde komunizmu. Štát bol na kolenách a zrazu sa im pred očami objavilo nepreberné množstvo príležitostí v novej zóne čierneho trhu. Pershing dokázal stmeliť zločinecké skupiny, vybudovať lojálnu „armádu“ a vytvoriť sieť, ktorá dokázala precízne zorganizovať najrôznejšie nelegálne aktivity.

Ako sme už spomenuli, Pershing bol jedným z významných vodcov zločineckej skupiny, neslávne známej ako pruszkowská mafia. Tá ovládala Varšavu a okolie, pričom najčastejšie šlo o výpalné, pašovanie, krádeže áut, a drogy. Pershing bol tvrdý, ale aj veľmi precízny a organizovaný. V prostredí mafie sa hovorilo, že práve on je ten, kto dokáže „z chaosu urobiť systém“.

Mal totiž schopnosť kombinovať hrubú silu s biznisovým rozumom. Jednoducho vedel, kedy má pohroziť a kedy zase radšej konať jemne, cez falošné firmy, peniaze a právnikov. Táto schopnosť z neho urobila nielen miestneho bossa, ale muža známeho v celej krajine.

Andrzej Kolikowski v obleku pred horiacim autom, text Poľský Černák. — Canva

Keď už žiť, tak naplno – moc, bitky, alkohol a drogy

V 90-tych rokoch Pershing a jeho „banda“ ani zďaleka nezostávali ukrytí v tieni. S bohorovnosťou im vlastnou chodili do vychytených reštaurácií aj obyčajných putík. Nezdráhali sa pri tom používať násilie kdekoľvek na verejnosti a od takmer všetkých podnikateľov bez pardónu vyžadovali mesačné „poplatky za ochranu“.

Sám Pershing často zvykol chodiť do jedného obľúbeného vypaľovaného podniku, kde sa rovno posadil za stôl a začal si v dobrej nálade vychutnávať ponúknuté jedlo. No keď sa opil, atmosféra okolo neho náhle zhustla. Kolikowski v takomto stave dokázal fyzicky zaútočiť na hocikoho z prítomných vrátane vlastných ľudí, či v okamihu roztrieskať inventár prevádzky.

„Priniesol drogy a obrovskú fľašu whisky. Prišlo s ním asi dvanásť ľudí, posunuli stoly k sebe, posadali si a začali oslavovať. Z kuchyne priniesli polievku żurek a všetci ju jedli. A potom keď si vypil, bil všetkých okolo seba – svojich mafiánskych kolegov, zákazníkov, mojich zamestnancov.“ (zdroj)

Trúfal si aj na samotného prezidenta

Ale asi najbizarnejšou epizódou zo života nášho mafiosa je príbeh o tom, ako postavil do pozoru všetky bezpečnostné zložky krajiny vďaka jedinej vete: „Ak sa odváži do Pruszkówa, tak ho zabijem.“ Komu bola smerovaná? Nuž, netýkala sa nikoho iného ako samotného poľského prezidenta Aleksandra Kwaśniewskieho! Slová zazneli bez akéhokoľvek zahmlievania, vulgárne a jasne, ako neklamný znak absolútnej bezohľadnosti a pocitu, že je nad zákonom.

Přezident v obleku stojaca pred modrým pozadím s hviezdičkami, vyžarujúca vážnosť a profesionalitu. — Wikimedia

Kolikowského vyhrážanie v kruhu svojich tak spustilo ozajstnú lavínu. Štát sa okamžite chopil opatrení a prezident dostal zvýšenú ochranu. K útoku našťastie nedošlo a hoci sa možno Pershingove slová mohli brať skôr len ako chvastanie opitého gangstra ako skutočný plán, tak postavenie šéfa mafie z Pruszkowa bolo také silné, že podobná hrozba sa jednoducho ignorovať nemohla.

„Musíme si uvedomiť, čo sa v tom čase vlastne dialo,“ povedal anonymný zdroj, veľmi dobre oboznámený s pozadím tohto prípadu. „Gangstri v tom čase skutočne robili, čo chceli: už mali na svedomí desiatky popráv a bombových útokov. Nebáli sa strieľať ani v centre hlavného mesta. Navyše, necelé tri mesiace predtým bol zastrelený bývalý šéf poľskej polície generál Marek Papała (†39).“ (zdroj)

Všetko šliapalo ako švajčiarske hodinky až kým…

Pruszkowská skupina pod vedením Kolikowského náramne prosperovala. Pershing „zarobené“ peniaze vo veľkom objeme vrážal aj do legálnych podnikov ako reštaurácie, diskotéky, nahrávacie spoločností. Kuriozitka: vďaka jeho vydavateľským domom v poľskom rádiu na začiatku 90-tych rokov nebolo počuť takmer nič iné ako „Disco Polo“, domácu verziu tanečnej disco hudby.

Nie každý z Pruszkowského gangu mu však kľačal pri kolenách. Do popredia sa postupne tiež dostávali i ďalšie konkurenčné organizácie. No a bezpečnostné zložky v krajine sa takisto konečne prebudili a začali sa čoraz viac zameriavať na organizovaný zločin. V roku 1994 tak prišlo k prvému pokusu o atentát, niekto pod Pershingovo auto nastražil bombu. Prežil.

No smola sa mu ďalej lepila na päty, už v auguste toho istého roku ho spolu s ďalšími členmi pruszkovskej skupiny zatkli a obvinili z vydierania, manipulácie, falšovania a nátlaku. V base si odsedel štyri roky. Po návrate na slobodu sa na čelo mafie vrátil, no vojna vo vnútri medzi jednotlivými sekciami skupiny znamenala len jedno. Nikto si nemohol byť istý, že sa dožije ďalšieho dňa.

Andrzej Kolikowski napokon prichádza o život tesne pred začiatkom nového milénia. Piateho decembra 1999 ho na parkovisku v Zakopanom pred desiatkami svedkov popravili Ryszard Bogucki a Ryszard Niemczyk, obaja s pozadím v jednej z vetiev pruszkowskej skupiny.

Čo sa vlastne stalo

Miesto: Zakopane, parkovisko pred hotelom Kasprowy. Čas: nedeľa popoludnie, tesne pred štvrtou. Andrzej práve vkladá lyžiarsky výstroj do kufra svojho strieborného Mercedesu S 500, keď pri ňom náhle zastaví tmavozelené Audi. Z auta sa spustí paľba, pričom Pershinga zasiahne najmenej osem guliek. Vážne zranený padá na zem, no ešte predtým ako ho sanitka odvezie do nemocnice, mu žena, ktorá bola v tom čase s ním, vyberá SIM kartu z jeho telefónu a zničí ju. Pre istotu.

Onedlho Kolikowski na následky vážnych zranení zomiera. Po vrahoch niet ani stopy, auto atentátnikov po čase nájdu v plameňoch v blízkosti skokanských mostíkov v Zakopanom. Spravodlivosti je učinené zadosť až v roku 2007, keď Boguckého vypátrajú v Mexiku a v roku 2007 nepodmienečne odsúdia na 25 rokov.

Pershingov odkaz

Pre mnohých Poliakov je Andrzej Kolikowski dodnes synonymom divokých deväťdesiatych rokov. Éry, keď mafiáni jazdili v čiernych mercedesoch, prevádzkovali kasína, kontrolovali kluby a reštaurácie. Éry, kedy mafia bola súčasťou každodenného života.

Pershing bol pre jedných kriminálnik a tyran, pre iných zase charizmatický vodca, ktorý držal opraty moci pevne vo svojich rukách. Jeho smrťou sa jedna neslávna epocha konečne uzavrela. Kolikowského príbeh však zostáva jednou z najvýraznejších kapitol podsvetia strednej Európy deväťdesiatych rokov.

Zdroje: