Pluto už dávno nie je len malá bodka na oblohe. Pod jeho ľadovým povrchom sa môže ukrývať obrovský oceán!
Keď sa povie Pluto, mnohí si ešte stále predstavia bývalú deviatu planétu Slnečnej sústavy. Pluto však dnes patrí medzi trpasličie planéty a jeho vyradenie zo zoznamu planét v roku 2006 vyvolalo veľké diskusie. Hoci je od Slnka nesmierne ďaleko, vedecké poznatky z posledných rokov ukazujú, že tento vzdialený svet je oveľa zaujímavejší, než sa kedysi zdalo.
Pluto objavil americký astronóm Clyde Tombaugh v roku 1930, keď mal iba 24 rokov. Pri hľadaní nového telesa porovnával fotografické snímky nočnej oblohy a všimol si objekt, ktorý menil svoju polohu. Desaťročia potom Pluto poznali ľudia ako deviatu planétu.
Situácia sa zmenila po objavení ďalších podobne veľkých telies za Neptúnom. Jedným z nich bola aj Eris, objavená v roku 2005. Astronómovia preto museli nanovo definovať, čo vlastne znamená pojem planéta. V roku 2006 Medzinárodná astronomická únia Pluto oficiálne preradila medzi trpasličie planéty.
Sonda, ktorá zmenila náš pohľad na Pluto
Najväčší zlom prišiel v júli 2015. Americká sonda New Horizons preletela okolo Pluta a po prvýkrát v histórii získala detailné zábery jeho povrchu.
Predtým bolo Pluto zo Zeme iba veľmi vzdialeným a nejasným bodom. Snímky sondy však ukázali prekvapivo členitý a geologicky zaujímavý svet. Vedci na ňom pozorovali vysoké hory, rozsiahle ľadové oblasti a ďalšie útvary, ktoré naznačujú, že Pluto nie je jednoduchá zamrznutá skala.
Priemerná teplota na povrchu môže klesať približne k −230 °C. Napriek extrémnemu chladu má Pluto veľmi riedku atmosféru a dokonca modrastú oblohu. Na jeho povrchu sa nachádzajú aj výrazné farebné oblasti a usadeniny, ktoré súvisia s jeho zložitou chémiou.
Obrovské srdce na povrchu
Jedným z najznámejších objavov sondy New Horizons je obrovská svetlá oblasť v tvare srdca. Dostala názov Sputnik Planitia a má približne tisíc kilometrov.
Túto oblasť tvorí predovšetkým zamrznutý dusík. Ten sa počas plutánskeho dňa môže sublimovať, teda prechádzať z pevného skupenstva priamo do plynného, a počas chladnejšej fázy sa opäť ukladá na povrchu. Tento cyklus pomáha ovplyvňovať atmosféru a počasie na Plute.
Vedci sa domnievajú, že pohyby atmosféry a ľadov v oblasti Sputnik Planitia súvisia aj s prúdením plynov a vetrami. Ide o ďalší dôkaz, že Pluto má omnoho aktívnejšie prostredie, než by sa pri takom vzdialenom a chladnom telese mohlo zdať.
Na Plute môžu existovať ľadové sopky
Jedným z najväčších prekvapení boli útvary Wright Mons a Piccard Mons. Vedci ich interpretujú ako možné kryovulkány, teda takzvané ľadové sopky.
Na Zemi si pod sopkou predstavujeme horúcu lávu. Na Plute však panujú úplne iné podmienky. Ak tam kryovulkanická aktivita skutočne prebiehala, materiálom vystupujúcim z vnútra nebola klasická horúca láva, ale pravdepodobne zmes tvorená najmä vodným ľadom a ďalšími látkami, napríklad amoniakom.
Takéto objavy sú pre vedcov dôležité, pretože naznačujú, že vnútro Pluta mohlo byť alebo stále môže byť geologicky aktívne.
Ukrýva sa pod ľadom oceán?
A práve tu prichádza jedna z najzaujímavejších otázok. Pod hrubou ľadovou kôrou Pluta môže existovať tekutý oceán. Neznamená to však, že vedci podzemný oceán priamo videli. Jeho existencia vyplýva z pozorovaných geologických štruktúr a vedeckých modelov. Pohyby a rozpínanie vodného ľadu môžu vysvetľovať niektoré veľké trhliny a deformácie na povrchu Pluta.
Ak sa takýto oceán skutočne nachádza pod povrchom, išlo by o mimoriadne zaujímavý príklad sveta, kde sa tekutá voda môže nachádzať napriek obrovskej vzdialenosti od Slnka.
Pluto má päť známych mesiacov
Pluto navyše nie je vo vesmíre samo. Vedci poznajú päť jeho mesiacov, pričom najväčším je Cháron. Ten je v porovnaní s Plutom mimoriadne veľký, jeho priemer dosahuje približne polovicu priemeru Pluta. Práve preto sa systém Pluto, Cháron niekedy opisuje ako určitý typ dvojitého systému.
Obe telesá sú navyše gravitačne viazané tak, že rovnaká strana Chárona je stále obrátená k Plutu. Pre pozorovateľa na povrchu jednej časti Pluta by preto Cháron zostával prakticky na rovnakom mieste oblohy.
Pluto tak zostáva jedným z najzaujímavejších objektov nášho kozmického susedstva. Jeho príbeh zároveň ukazuje, že zmena vedeckého názoru neznamená, že určitý objekt prestane byť dôležitý. Práve preradenie Pluta medzi trpasličie planéty pomohlo astronómom lepšie pochopiť celú skupinu vzdialených telies.
