Druhá svetová vojna bola ďalším temným obdobím v svetových dejinách. Za notoricky známymi vysokými múrmi nemeckého koncentračného tábora pod názvom Osvienčim sa odohrávali skutočne hrozivé udalosti – také, pri ktorých sa človeku tají dych a srdce vynecháva úder. Každý príbeh z úst ľudí, ktorí prežili to peklo na zemi je, mrazivý. A smutné je aj číslo obetí ktorých život bol na tomto mieste predčasne ukončený. Čísla sa rôznia, no udáva sa, že tu zomrelo asi 1,6 milióna väzňov.
Jedným z čiernych postáv koncentračného tábora bol sadistický doktor Josef Mengele. Naproti tomuto neľútostnému diablovi musel existovať anjel, ktorý by ľuďom pomáhal a tí by na neho spomínali len a len v dobrom. Gisella Perl bola takouto osobou. Vynaliezavá žena, ktorá využívala svoje lekárske schopnosti, aby sa trpiacim uľavilo.
Možno by dnes veľa z nás jej správania kruto odsúdilo, no treba si uvedomiť, že išlo o ženu, ktorá musela urobiť rozhodnutie aj keď bolo ťažké a verte, že jej skutky boli do veľkej miery hrdinské.
Nakoniec, názor si utvorte sami.
Po príchode do Osvienčimu ju oddelili od jej rodiny
Ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny pracovala Gisella Perl ako úspešná gynekologička v Rumunsku, kde napokon žila aj so svojím manželom a dvomi deťmi. Keď v roku 1944 vtrhli do mesta, kde žila Nemci, ukryla svoju dcéru u susedov (celá jej rodina patrila k židom). Ona so svojím manželom a synom nasadla do vlaku, kde ju čakala 8-dňová strastiplná cesta do Osvienčimu. Hneď po príchode ich rozdelili a nikdy viac ich nevidela.
Ona sama ako lekárka bola pre nacistov užitočná, takže bola umiestnená na lekárske oddelenie, kde sa stretla s obávaným Josefom Megelem. Bohužiaľ, bola pod jeho vedením, a tak musela robiť všetko, čo jej prikázal.
Nemohla zachrániť tehotné ženy poslané na smrť
Dôstojníci SS mali záľubu v bičovaní obnažených pŕs žien, čo na ich tele zanechávalo nepekné rany. Perl sa o ne postarala a ošetrila ich. To však nebolo ani zďaleka jednoduché – trápil ju nedostatok tečúcej vody, čistého vybavenia a v neposlednom rade nemala k dispozícii žiadnu anestézu.
Ako Mengeleho asistentka bola raz poverená úlohou priviesť 50 tehotných žien, na ktoré sa pozerala ako ich naložili do vagónu a poslali do plynu. Perl bola z toho celého zničená a dávala si to za vinu. To bol čas, kedy si aj ona želala zomrieť.
Rozhodla sa vykonávať potraty
Perl pochopila zámery Mengeleho práce a experimentov a rozhodla sa, že bude v tajnosti pracovať proti nemu. Vedela, že sa v rámci svojho výskumu zameriava na tehotné ženy – pričom po ukončení, čaká tieto ženy istá smrť, napokon sama sa toho nedávno zúčastnila. Ponúkla preto tehotným ženám možnosť zbaviť sa dieťaťa. Bolo to ťažké a smutné rozhodnutie, no mohlo im to na nejaký čas zachrániť život. Pracovala v tme a špine, aby Mengele ani SS dôstojníci nič netušili.
Bola nútená robiť veci, ktoré by pred vojnou považovala za nemysliteľné
Perl videla akým hanebným spôsobom pristupovali dôstojníci SS a vôbec nemeckí predstavitelia k ľuďom v Osvienčime – akoby boli menej než zvieratá. Ich cieľom bolo demoralizovať, ponížiť, zničiť nielen fyzicky, ale aj duchovne.
Podľa jej slov bol v Osvienčime len jeden zákon – zákon džungle – zákon sebazáchovy. Ženy, ktoré boli v „predošlom” živote slušné, teraz kradli, podvádzali, vstupovali do bitiek a neraz boli ochotné aj zabiť, len aby si zachránili život. Tak sa Perl stala obeťou okolností.
Liečila zúfalých väzňov nielen rukami, ale aj prívetivým slovom
Ženy, ktoré prežili vojnu, si pamätajú láskavosť a súcit, ktorými Perl disponovala. V noci chodila po oddelení, rozdávala masť tým, ktorí mali bolesti, či vyrážky na koži. A ženám na pokraji zúfalstva šepkala povzbudivé slová alebo im rozprávala príbehy s dobrým koncom. Pripomenula im, aký môže byť život krásny a dodala im silu nestratiť nádej. Dokonca im spievala piesne. Pre ženy z Osvienčimu bola skrátka hrdinkou.
