Archeológovia objavili v pieskovcovom úkryte Ségognole 3 neďaleko Paríža skalnú rytinu, ktorá môže byť najstaršou trojrozmernou mapou na svete. Nová štúdia publikovaná v Oxford Journal of Archaeology naznačuje, že táto vyrytá podlaha vznikla pred približne 13 000 rokmi a pravdepodobne predstavuje prvý známy 3D model paleolitického územia.
Paleolitická mapa, ktorá zobrazuje vodné toky a krajinné prvky
Podľa výskumníkov rytina nepredstavuje mapu v modernom zmysle slova, teda s presnými vzdialenosťami, smermi a časovými údajmi. Namiesto toho ide o trojrozmerný model krajiny, ktorý zachytáva fungovanie prírodného prostredia. Vyryté línie naznačujú smer tokov dažďovej vody, zbiehanie údolí a formovanie jazier a močiarov.

„Pre paleolitických ľudí bolo smerovanie vodných tokov a rozpoznávanie krajinných prvkov pravdepodobne dôležitejšie než moderné koncepty ako vzdialenosť a čas,“ vysvetľuje autor štúdie Anthony Milnes z Univerzity v Adelaide.
Výskum ukazuje, že paleolitickí obyvatelia vedome upravili pieskovcový povrch, aby riadili tok dažďovej vody – čo je pozoruhodný príklad inžinierskych schopností našich predkov.
Prehistorické sochárstvo a jeho význam
Úkryt Ségognole 3 je známy od 80. rokov minulého storočia vďaka rytinám dvoch koní a abstraktného znázornenia ženského tela, ktoré archeológovia označujú ako „sexuálnu figuráciu“. Tento nový objav pridáva ďalšiu vrstvu poznania o duchovnom a praktickom vnímaní sveta paleolitických ľudí.
Podľa hlavného autora štúdie Médarda Thiryho z Mines Paris – PSL Center of Geosciences má táto rytina pravdepodobne hlboký mytologický význam spojený s vodou. „Dve hydraulické úpravy – sexuálna figurácia a miniatúrna krajina – sú od seba vzdialené len dva až tri metre. Je vysoko pravdepodobné, že súvisia s koncepciou života a prírody, ktorú však už nikdy nebudeme môcť úplne pochopiť,“ hovorí Thiry.
Dôkaz technologických a kreatívnych schopností našich predkov
Archeológovia dospeli k záveru, že rytiny nevznikli prirodzenou eróziou, ale boli vedome vytvorené človekom. Výskum ukazuje, že pred 13 000 rokmi naši predkovia nielenže vnímali krajinu v trojrozmerných súvislostiach, ale ju aj vedome modelovali, čím preukázali vysokú mieru predstavivosti a technických zručností.
Tento objav je dôležitým míľnikom v chápaní paleolitických spoločností a ich interakcie s prírodným prostredím. Otvára nové otázky o tom, ako naši predkovia mapovali a chápali svet okolo seba dávno pred vznikom písomných záznamov.