Bitka pri Karánsebeši – rakúska armáda sa zničila sama. Takto to bolo!
V minulosti sa odohralo nespočetné množstvo katastrofálnych bitiek, ktoré sa končili smrťou veľkého počtu ľudí a močením bežných obydlí, ale častokrát aj vzácnych budov a celkovo miest. Častokrát zlyhala stratégia, no bitka pri Karánsebeši predčila všetky očakávania. Jej bizarnosť vás dostane do kolien. Verte, že budete na pochybách, či sa smiať, plakať alebo neveriacky krútiť hlavou.
Rakúsko-turecká vojna (1787 – 1791)
V 18. storočí Rakúsko a Osmanská ríša súperili o získanie prevahy a kontroly nad Balkánom. Cisár Jozef II. sa spojil s ruskou cárovnou Katarínou II. proti Turkom. V roku 1788 začalo Rakúsko vojenské ťaženie na území dnešného Rumunska. Armáda bola naozaj početná a tvorená mužmi rozličných národností – od Nemcov cez Maďarov, Slovákov až po Srbov a Chorvátov. S tým súvisel aj problém s ich vzájomnou komunikáciou, čo nakoniec vyústilo do celej patovej situácie.
Pred bitkou vládol verzia vojakmi napätie a strach
Koncom septembra 1788 sa asi 100 000 rakúskych vojakov sústredilo pri mestečku Karánsebeš, kde predpokladali, že na nich turci zaútočia. Vojaci boli zle zásobení potravinami, vyčerpaní, vystrašení a hlavne mali neschopné vedenie.
Ako obyčajne vyslali do terénu jazdeckú jednotku, ktorej úlohou bolo preskúmať okolie, či sa tam nenachádza nepriateľ. Namiesto Turkov však narazili na skupinu Rómov, ktorí im ponúkli alkohol výmenou za peniaze. Vojaci začali popíjať pri ohni, až to skončilo úplnou opitosťou. Neskôr sa k nim chceli pridať ďalšie jednotky, pričom prišlo k hádke o alkohol a niekto vystrelil zo zbrane. Keďže sa nevedelo, kto bol za to zodpovedný, okamžite nastala panika.
Obyčajným gestom sa spustil nevídaný zmätok
Výstrel vydesil ostatných vojakov v tábore. V tme a chaose niekto zakričal: „Turci! Turci!“ Jednotky pripravené na útok zbadali siluety v tme a okamžite začali strieľať – bohužiaľ na svojich vlastných vojakov.
Dôstojníci vydávali nemecké príkazy, aby prestali útočiť, no nie všetci tomu rozumeli. V domnení, že ide o pokrik turcov sa streľba ešte znásobila.
Totálny kolaps
Vojaci strieľali na svojich, delostrelectvo pálilo naslepo, kavaléria sa rozutekala. Niektoré časti armády si mysleli, že sú v pasci a dali sa na útek – mnohí skočili do rieky a utopili sa. Väčšina armády sa rozptýlila do okolitých lesov a polí, no mnohí vojaci zahynuli.
Výsledok: Bitka bez nepriateľa
O dva dni neskôr dorazila osmanská armáda. Nenašla žiadnych rakúskych vojakov, ktorí by im kládli odpor – len spúšť, stovky (alebo tisíce) mŕtvych a zranených vojakov, rozbitý tábor a zbrane ponechané na pospas.
Presný počet obetí nie je známy, no niektoré pramene uvádzajú, že zahynulo až 10 000 vojakov.
