Nobelove ceny za bláznivé objavy. Čo všetko vedci skúmali?

695

Každý rok sa udeľujú Nobelove ceny v rôznych oblastiach za rozmanité objavy. Niektoré z nich si zaslúžia obdiv a uznanie ako za nápad, prevedenie, tak i za prospešné výsledky. Avšak, Nobelovu cenu môžu získať ľudia aj za pomerne podivné a tak trochu smiešne výskumy. Že si to neviete predstaviť? Pripravili sme si pre vás zoznam bizarných ocenení, ktoré sú ale skutočné. Každopádne každá snaha sa cení a čas venovaný výskumu rozhodne treba oceniť. 

Fyzici, ktorí merali trenie medzi topánkou a banánovou šupkou

a peeled banana sitting on top of a green surface
Autor tejto fotografie je Louis Hansel

V roku 2012 sa tím japonských fyzikov zaoberal otázkou nad ktorou sa aspoň raz v živote zamýšľal už snáď každý z nás – je možné, aby sa človek skutočne pošmykol na banánovej šupke a spadol? 

Aby mohli fyzici čo najviac pravdivo a podložene odpovedať na túto otázku, museli zmerať trenie, ktoré vzniká medzi ľudskou topánkou, banánovou šupkou a linoleom. Zistili, že v skutočnosti banánová šupka naozaj vytvára menšie trenie medzi topánkou a podlahou ako iný podobný predmet. Môžu za to molekuly, ktoré z vnútornej strany lubrikujú banánovú šupku. Za toto zistenie získali vedci v roku 2014 Nobelovu cenu za fyziku. 

Britskí biológovia študovali pštrosie dvorenie

an ostrich looking at the camera with a blurry background
Autor tejto fotografie je NEOM

Štyria biológovia zo Spojeného kráľovstva sa rozhodli nájsť a zhodnotiť spojitosť medzi dvorením a následným párením pštrosov a ľudskou prítomnosťou. Dôsledne sledovali ich správanie a zistili, že naozaj pštrosy v prítomností ľudí vykazovali vyššiu mieru sexuálneho vzrušenia. To však vyžadovalo pravidelnú a dlhšiu prítomnosť ľudí, nielen krátkodobú návštevu. Princíp tohto zistenia nám jasný nie je, no biológovia si za svoj objav vyslúžili Nobelovu cenu za biológiu. 

Lekár, ktorý sa zaoberal otázkou praskania kĺbov a vzniku artritídy

Zdroj: ranker.com

Ak si s obľubou praskáte kĺby, určite ste už od niekoho počuli, aby ste to nerobili, inak si privodíte artritídu. Našiel sa však lekár, ktorý sa celý život počas svojej praxe (50 rokov) zaoberal touto otázkou. Sám na sebe vykonal experiment – každý deň si na ľavej ruke 2 krát popukal prsty, zatiaľčo na pravej ani jeden jediný krát. Po výpočte to vychádza 365 tisíckrát. Po 50-tich rokoch nepociťoval žiadne bolesti ani iné problémy s ľavou rukou, ktoré by mohli byť následkom. Žiadna artritída sa u neho nevyvinula. Dostal teda Nobelovu cenu za medicínu. 

Chemici, ktorí skúmali, či ľudia plávajú rýchlejšie v “sirupe” alebo vo vode

Zdroj: ranker.com

Dvaja vedci získali Nobelovu cenu za chémiu vďaka štúdie z roku 2004, v rámci ktorej vykonali pokus, kedy do bazéna nasypali 300 gramov zahusťovadla (konkrétne použili „guarovu gumu”) a nechali 16 dobrovoľníkov jedenkrát zaplávať jeho dĺžku – 25 metrov. Medzi dobrovoľníkmi boli i súťažní plavci aj amatéri. Následne mali zaplávať dĺžku v bazéne s obyčajnou vodou. Rozdiely však boli zanedbateľné. 

Štatistici, ktorí študovali súvislosť medzi výškou, veľkosťou topánok a dĺžkou penisu

Zdroj: ranker.com

Písal sa rok 1993, keď sa zišla skupinka vedcov, ktorí sa rozhodli konečne zistiť pravdu o ľudovom mýte týkajúcom sa vzťahu veľkosti pohlavného údu k telesnej výške či veľkosti chodidla. 

Títo vedci vyšetrili a porovnali 63 mužov, pričom sa nepreukázala žiadna výrazná súvislosť. Výsledky boli naozaj rozmanité. Za svoju kreativitu ale získali Nobelovu cenu za štatistiku. 

Chemik, ktorý extrahoval vanilku z kravského exkrementu

brown cow on green grass field during daytime
Autor tejto fotografie je laura adai

Len si to predstavte, japonský vedec získal Nobelovu cenu za chémiu za extrakciu vanilínu z kravského trusu. 

Ide o nový spôsob výroby rastlinného polyfenolu z exkrementov hospodárskych zvierat pomocou chemickej reakcie. Tradičný spôsob získania vanilínu extrakciou vanilky je totiž omnoho komplikovanejší a menej efektívny. Okrem toho je veľké množstvo exkrementov hospodárskych zvierat v Japonsku environmentálnym problémom. Ich využitie na výrobu vanilkového extraktu by bolo geniálne ekologické riešenie. 

Zdroj 

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre