Bohatá dedička sa vzdala luxusu a stala sa členkou IRA. Príbeh Rose Dugdale šokuje dodnes
Narodila sa do bohatstva, vyrastala v prepychu a čakala ju budúcnosť britskej aristokratky. Namiesto života na vidieckom sídle si však vybrala radikálne odlišnú cestu. Rose Dugdale sa vzdala rodinného majetku, zapojila sa do extrémistických aktivít a stala sa jednou z najkontroverznejších žien svojej doby. Jej meno sa navždy zapísalo do dejín po tom, čo sa podieľala na jednej z najväčších krádeží umeleckých diel v Írsku. Príbeh ženy, ktorá sa z debutantky stala revolucionárkou, dodnes fascinuje historikov aj verejnosť.
Od aristokratky k rebelke
Bridget Rose Dugdale sa narodila v roku 1941 do zámožnej anglickej rodiny. Vyrastala v prostredí, kde boli samozrejmosťou súkromní učitelia, prestížne školy a spoločenské podujatia britskej smotánky. Ako mladá žena bola predstavená kráľovnej a očakávalo sa, že povedie život typický pre vyššie vrstvy. Už počas štúdia na Oxfordskej univerzite však začala spochybňovať hodnoty, v ktorých vyrastala. Zaujímala sa o sociálne otázky, ľavicové myšlienky a čoraz viac sa prikláňala k radikálnej politike. Koncom 60. rokov ju ovplyvnili študentské protesty a revolučné hnutia po celom svete. Postupne sa vzdala veľkej časti svojho majetku a začala angažovať v politických aktivitách.
Konflikt v Severnom Írsku zmenil jej život
V 70. rokoch sa čoraz viac zapájala do diania okolo konfliktu v Severnom Írsku, známeho ako The Troubles. Tento konflikt medzi írskymi nacionalistami a zástancami zotrvania Severného Írska v Spojenom kráľovstve si vyžiadal viac než 3 500 obetí. Dugdale sympatizovala s írskymi republikánmi a postupne nadviazala kontakty s členmi Írskej republikánskej armády (IRA). Jej privilegovaný pôvod však medzi militantmi vyvolával nedôveru. Napriek tomu sa rozhodla dokázať svoju oddanosť ich cieľom. V roku 1974 sa podieľala na neúspešnej akcii, pri ktorej únoscovia prinútili pilota vrtuľníka prepraviť výbušniny určené na útok proti policajnej stanici. Operácia sa skončila fiaskom, no Dugdale sa tým ešte viac dostala do hľadáčika bezpečnostných zložiek.
Jedna z najväčších krádeží umenia v Írsku
Najznámejším činom Rose Dugdale sa stala lúpež na sídle Russborough House v grófstve Wicklow v apríli 1974. Ozbrojená skupina vtrhla do domu zberateľa umenia sira Alfreda Beita. Lupiči zviazali majiteľov a odniesli viaceré mimoriadne cenné obrazy od svetoznámych maliarov, medzi ktorými boli Johannes Vermeer, Francisco Goya či Gabriël Metsu. Hodnota ukradnutých diel sa pohybovala v miliónoch eur. Cieľom nebolo len získať peniaze. Lupiči požadovali prepustenie dvoch členiek IRA, ktoré si odpykávali tresty vo väzení. Krátko po lúpeži polícia objavila úkryt s obrazmi v grófstve Cork. Medzi zadržanými bola aj Rose Dugdale, ktorá sa počas vyšetrovania pokúšala predstierať, že je francúzska turistka.
Väzenie a ďalší život
Pred súdom sa Dugdale priznala a svoju účasť nepopierala. Za podiel na krádeži umeleckých diel a ďalších aktivitách dostala niekoľkoročný trest odňatia slobody. Počas pobytu vo väzení porodila syna. Jeho otcom bol Eddie Gallagher, ktorý sa na niektorých akciách podieľal spolu s ňou. Dvojica sa neskôr zosobášila vo väzenskej kaplnke. Po prepustení sa Dugdale usadila v Dubline. Historici sa domnievajú, že aj po odchode z väzenia zostala určitý čas napojená na republikánske kruhy. Podľa niektorých svedectiev sa podieľala aj na vývoji zbraní pre IRA.
Záver
Príbeh Rose Dugdale je jedným z najneobyčajnejších príbehov modernej britsko-írskej histórie. Žena, ktorá mohla prežiť pokojný život v luxuse, sa rozhodla postaviť proti svetu, z ktorého pochádzala. Jej cesta od aristokratickej dedičky k radikálnej aktivistke vyvoláva otázky o ideológii, privilegovanosti aj hraniciach politického presvedčenia. Hoci ju niektorí považovali za revolucionárku a iní za zločinca, jedno je isté – na Rose Dugdale sa nezabudlo ani desaťročia po jej najznámejších činoch.
