V histórii sa objavili mnohí hrdinovia, ktorí bojovali za ľudské práva a spravodlivosť. Ich príbehy sú príkladom odvahy, vytrvalosti a oddanosti ideálu spravodlivosti. Medzi týchto superhrdinov patrili osobnosti, ktoré sa aktívne zaujímali o zmenu na zlepšenie sveta. Ich úsilie a odhodlanie formovali spoločnosti a zanechali nezmazateľnú stopu v dejinách ľudstva.
Náčelník Joseph – hlas boja domorodých Američanov
Syn náčelníka Nez Perce, Joseph, sa narodil v období sporov o pozemkové zmluvy a útokov americkej armády. V roku 1871 sa stal náčelníkom a aktívne pracoval na udržaní mieru. Toto úsilie vyvrcholilo dohodou s federálnou vládou, ktorá neskôr bola zrušená. Ako vodca svojho kmeňa a verejný obhajca, kritizoval nespravodlivosť a protiústavnú politiku USA voči domorodým Američanom. Jeho úsilie za rovnosť a spravodlivosť trvalo počas celého jeho života, kedy cestoval po krajine a bojoval za práva svojho ľudu.
Mohandas Karamchand Gándhí – architekt nenásilného boja za nezávislosť Indie
V roku 2007 Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo deň narodenia Mohandasa Karamchanda Gándhího, 2. október, za Medzinárodný deň nenásilia. Gándhí, známy aj ako Mahátma Gándhí, brilantne aplikoval umenie nenásilnej občianskej neposlušnosti, čo viedlo k nezávislosti Indie. Jeho úspechy poslúžili ako inšpirácia pre hnutia bojujúce za občianske práva a slobodu po celom svete.
Oskar Schindler – hrdina medzi temnotou
Člen nacistickej strany, riskoval svoj život a majetok, aby zachránil viac ako 1000 židov pred deportáciou do Osvienčimu počas druhej svetovej vojny. Oskar Schindler povedal, že nemohol zostať pasívny tvárou v tvár sadizmu a musel pomôcť, pretože iná možnosť neexistovala. Zomrel v roku 1974 v Nemecku. Jeho meno ostalo dlho zabudnuté až do roku 1993, kedy mu bola udelená pamätná medaila múzea holokaustu Rady Spojených štátov. Od vtedy ostali jeho skutky zapísané ako symbol hrdinstva a ľudskej solidarity.
Rosa Parks – odvaha a odpor voči rasizmu
Rosa Louise Parks, matka moderného hnutia za občianske práva v Amerike, zmenila pohľad na černochov svojím odvážnym činom. V roku 1955 sa odmietla vzdať miesta v autobuse a prepustiť ho bielemu mužovi v Alabame. Jej protest vyvolal vlnu nepokojov, ktoré sa rozšírili po celej krajine a za hranice štátu. Predtým ako sa stala známou, bojovala za spravodlivosť a rovnosť a spolupracovala s organizáciou NAACP (jej cieľom je bojovať proti rasizmu, zastávať práva farebných ľudí a dosiahnuť sociálnu spravodlivosť). Hrdinské úsilie Rosy Parksovej bolo uznané mnohými čestnými doktorátmi a prezidentom Clintonom, ktorý jej v roku 1996 udelil medailu za slobodu.
Nelson Mandela – symbol odvahy a zmierenia
Juhoafrický revolucionár, bojujúci proti apartheidu, sa stal medzinárodným symbolom odporu, ktorý viedol k jeho prepusteniu z väzenia po 27 rokoch. Mandela, spolu s F. W. de Klerkom, získal Nobelovu cenu za mier za ich úsilie o zrušenie rasistickej politiky apartheidu v Južnej Afrike. V roku 1994 sa stal prvým čiernym prezidentom krajiny, obdivovaným ako „otec národa“ a „zakladateľ demokracie“.
Jimmy Carter – hlas pre mier a ľudské práva
Jimmy Carter, 39. prezident Spojených štátov, opustil úrad v roku 1980 so slabou podporou, no neskôr sa stal významným humanitárnym lídrom. V roku 1982 založil s manželkou Rosalynn Carterovo centrum v Atlante, ktoré sa zameriava na ľudské práva, mier a zlepšovanie života ľudí po celom svete. Centrum dosiahlo významné úspechy v podpore demokracie, mierových misiách a obhajobe ľudí s duševnými chorobami. Carter získal Nobelovu cenu za mier v roku 2002 za jeho prácu na medzinárodnej scéne prostredníctvom Carterovho centra.
Martin Luther King Jr. – symbol boja za občianske práva
Martin Luther King Jr. bol významným americkým aktivistom bojujúcim za občianske práva. Jeho vedenie v nenásilných protestoch, ako boli bojkoty v autobusoch, pomohlo ukončiť segregáciu. Počas 11 rokov svojej aktívnej činnosti cestoval viac ako 10 miliónov km, viedol tisíce rečí a písal knihy a eseje. Vo veku 35 rokov bol King najmladším mužom, ktorý kedy dostal Nobelovu cenu za mier. Bol zavraždený o štyri roky neskôr, v roku 1968.
14. dalajláma – hlas zmierenia
Tenzin Gyatso, 14. dalajláma, je duchovným vodcom Tibetu, ktorý bol ocenený Nobelovou cenou za mier v roku 1989 za svoj nenásilný boj za oslobodenie Tibetu. Okrem toho, že obhajoval politiku nenásilia, sa stal prvým laureátom Nobelovej ceny, ktorý bol ocenený aj za jeho záujem o globálne environmentálne problémy. Za svoje posolstvo mieru, nenásilia a súcitu získal viac ako 150 ocenení a čestných doktorátov a je autorom viac ako 110 kníh. Je tiež aktívny na sociálnych médiách, kde má veľký počet sledovateľov.
Hrdinovia boja za ľudské práva zostávajú inšpiráciou pre ďalšie generácie. Ich príbehy nás učia, že jednotlivci môžu mať veľký vplyv na spoločnosť. Pretože odvaha a odhodlanie môžu zmeniť svet.
