Ľudia, ktorí by zažili 1.svetovú vojnu (ktorá sa v čase jej vypuknutia nazývala ako Veľká vojna) už s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú medzi živými a ich deti či vnúčatá si z rozprávania nepochybne pamätajú už len odrobinky. Preto sa táto vojna čoraz viac stáva v pamätiach ľudí zahmlenou. Takisto ju „zatienila“ ďalšia, ktorá nasledovala – 2.svetová vojna – avšak rovnako krutá, neľútostná a zbytočná.
Našťastie, existuje veľa kníh či dokumentov, kde sa o nej môžeme dozvedieť viac a poučiť sa z nej. My vám tiež prinášame niekoľko informácií, o ktorých si myslíme, že ste vám neboli známe.
V roku 1917 došlo k spojeniu nemeckých a ruských vojakov za účelom zabitia vlkov
Velitelia oboch strán na istý čas podpísali prímerie. Mohli sa to časté útoky vlkov na zranených vojakov a deti. Bolo teda nevyhnutné, aby sa nemeckí a ruskí vojaci dohodli a v úzkej spolupráci zamierili na lov. Zabili pri ňom stovky vlkov. Potom však prímerie prestalo platiť a opäť sa stali nepriateľmi vo vojne.
Britského vojaka Roberta Campbella prepustili zo zajatia, aby navštívil svoju chorú matku
Išlo o nemeckého zajatca Roberta Campbella, kapitána britskej armády v prvej svetovej vojne. V zajatí sa dozvedel, že jeho matka umiera, a tak napísal žiadosť, aby ho prepustili. Sám zostal prekvapený, keď dostal odpoveď, že jeho žiadosti vyhovejú. Mala to však podmienku – musí sa vrátiť. Campbell strávil týždeň so svojou matkou a potom sa naozaj vrátil.
Zaujímavé je však pokračovanie tohto príbehu – krátko po tom, čo sa vrátil do zajateckého tábora sa spolu s ďalšími zajatcami pokúsili ujsť. Žiaľ, na holandských hraniciach ich zadržali. Svoje slovo však dodržal.
Počas vojny poslalo Rumunsko svoj poklad do Ruska, no to ho nikdy nevrátilo
Vraj sa jednalo o obrovskú zbierku pokladov, ktorú malo Rumunsko dať Rusku len do úschovy. V roku 1918 však nová sovietska vláda prerušila všetky diplomatické styky a odmietla poklad vrátiť. Rusko by tento poklad malo ešte stále vlastniť, pričom sa jeho hodnota odhaduje na viac ako 1,38 miliardy eur. Dá sa predpokladať, že ho už nehodlá vrátiť.
Z vojakov v prvej línii bolo asi 80 % nemeckých Židov
Po celý čas sa snažili dokázať, že sa Židia žijúci v Nemecku vyhýbajú vojne. Na základe výsledkov, ktoré samozrejme neboli nikdy zverejné však vieme povedať, že to bolo presne naopak.
Vojaci, ktorí utrpeli zlomeninu stehennej kosti mali 80% úmrtnosť
Táto štatistika bola zverejnená v roku 1916, avšak pravdepodobne išlo o chybu, ktorá bola rok na to napravená – títo vojaci mali 80% šancu na prežitie.
Stále však platilo, že toto zranenie bolo veľmi závažné, keďže viedlo k strate veľkého množstva krvi, čo mohlo mať za následok kolísanie krvného tlaku až zlyhanie srdca.
Adolf Hitler dostal železný kríž na popud židovského poručíka
Židovský poručík, menom Hugo Gutmann, nadriadený Adolfa Hitlera žiadal, aby dostal ocenenie za statočnosť v podobe Železného kríža (ten bol pôvodne symbolom Rádu nemeckých rytierov).
Ženy dávali mužom v civile biele pierka ako znak zbabelosti za to, že nebojovali vo vojne
Každý muž, ktorý bol na prvý pohľad zdravý a schopný bojovať a nemal oblečenú uniformu, bol obdarovaný bielym pierko. Tým bol neoficiálne vyhlásený za zbabelca a ponížený.
Tieto ženy rozdali tisíce pierok.
V roku 1914 Briti a Nemci pozastavili boje, aby mohli osláviť Vianoce
Išlo o neoficiálnu dohodu, ktorú však obe strany dodržali. Dokonca to dotiahli do takej láskavosti, že si medzi sebou vymieňali darčeky, ktorými boli vo vojne tak vzácne cigarety. Spoločne jedli slávnostný puding a spievali koledy.
