Informácie o prvej svetovej vojne, o ktorých sa hovorí veľmi málo, pritom mnohé sú úsmevné.

970

Ľudia, ktorí by zažili 1.svetovú vojnu (ktorá sa v čase jej vypuknutia nazývala ako Veľká vojna) už s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú medzi živými a ich deti či vnúčatá si z rozprávania nepochybne pamätajú už len odrobinky. Preto sa táto vojna čoraz viac stáva v pamätiach ľudí zahmlenou. Takisto ju „zatienila“ ďalšia, ktorá nasledovala – 2.svetová vojna – avšak rovnako krutá, neľútostná a zbytočná. 

Našťastie, existuje veľa kníh či dokumentov, kde sa o nej môžeme dozvedieť viac a poučiť sa z nej. My vám tiež prinášame niekoľko informácií, o ktorých si myslíme, že ste vám neboli známe.

V roku 1917 došlo k spojeniu nemeckých a ruských vojakov za účelom zabitia vlkov

wolf pack on rock formation
Photo od Thomas Bonometti na Unsplash

Velitelia oboch strán na istý čas podpísali prímerie. Mohli sa to časté útoky vlkov na zranených vojakov a deti. Bolo teda nevyhnutné, aby sa nemeckí a ruskí vojaci dohodli a v úzkej spolupráci zamierili na lov. Zabili pri ňom stovky vlkov. Potom však prímerie prestalo platiť a opäť sa stali nepriateľmi vo vojne. 

Britského vojaka Roberta Campbella prepustili zo zajatia, aby navštívil svoju chorú matku

Zdroj: wikimedia common

Išlo o nemeckého zajatca Roberta Campbella, kapitána britskej armády v prvej svetovej vojne. V zajatí sa dozvedel, že jeho matka umiera, a tak napísal žiadosť, aby ho prepustili. Sám zostal prekvapený, keď dostal odpoveď, že jeho žiadosti vyhovejú. Mala to však podmienku – musí sa vrátiť. Campbell strávil týždeň so svojou matkou a potom sa naozaj vrátil.

Zaujímavé je však pokračovanie tohto príbehu – krátko po tom, čo sa vrátil do zajateckého tábora sa spolu s ďalšími zajatcami pokúsili ujsť. Žiaľ, na holandských hraniciach ich zadržali. Svoje slovo však dodržal. 

Počas vojny poslalo Rumunsko svoj poklad do Ruska, no to ho nikdy nevrátilo

Vraj sa jednalo o obrovskú zbierku pokladov, ktorú malo Rumunsko dať Rusku len do úschovy. V roku 1918 však nová sovietska vláda prerušila všetky diplomatické styky a odmietla poklad vrátiť. Rusko by tento poklad malo ešte stále vlastniť, pričom sa jeho hodnota odhaduje na viac ako 1,38 miliardy eur. Dá sa predpokladať, že ho už nehodlá vrátiť. 

Z vojakov v prvej línii bolo asi 80 % nemeckých Židov 

a black and white photo of soldiers in a trench
Photo od Provincial Archives of Alberta na Unsplash

Po celý čas sa snažili dokázať, že sa Židia žijúci v Nemecku vyhýbajú vojne. Na základe výsledkov, ktoré samozrejme neboli nikdy zverejné však vieme povedať, že to bolo presne naopak. 

Vojaci, ktorí utrpeli zlomeninu stehennej kosti mali 80% úmrtnosť

Táto štatistika bola zverejnená v roku 1916, avšak pravdepodobne išlo o chybu, ktorá bola rok na to napravená – títo vojaci mali 80% šancu na prežitie. 

Stále však platilo, že toto zranenie bolo veľmi závažné, keďže viedlo k strate veľkého množstva krvi, čo mohlo mať za následok kolísanie krvného tlaku až zlyhanie srdca. 

Adolf Hitler dostal železný kríž na popud židovského poručíka

Zdroj: wikimedia common

Židovský poručík, menom Hugo Gutmann, nadriadený Adolfa Hitlera žiadal, aby dostal ocenenie za statočnosť v podobe Železného kríža (ten bol pôvodne symbolom Rádu nemeckých rytierov). 

Ženy dávali mužom v civile biele pierka ako znak zbabelosti za to, že nebojovali vo vojne

Každý muž, ktorý bol na prvý pohľad zdravý a schopný bojovať a nemal oblečenú uniformu, bol obdarovaný bielym pierko. Tým bol neoficiálne vyhlásený za zbabelca a ponížený. 

Tieto ženy rozdali tisíce pierok. 

V roku 1914 Briti a Nemci pozastavili boje, aby mohli osláviť Vianoce

Zdroj: wikimedia common

Išlo o neoficiálnu dohodu, ktorú však obe strany dodržali. Dokonca to dotiahli do takej láskavosti, že si medzi sebou vymieňali darčeky, ktorými boli vo vojne tak vzácne cigarety. Spoločne jedli slávnostný puding a spievali koledy. 

Zdroj

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre