Tajomný svet oceánov predstavuje viac ako 90% životného priestoru Zeme. Hlbokomorské oblasti, ktoré siahajú tisíce metrov pod hladinu, sú plné tajomstiev a fascinujúcich objavov. Napriek obrovskej rozlohe máme stále obmedzené poznatky o tom, čo sa nachádza v tých najväčších hĺbkach. Väčšina z nich pochádza z expedícií a výskumov, ktoré sa uskutočnili len v niekoľkých vybraných oblastiach. Aj keď svitá na nové objavy, poďme sa spolu pozrieť tam, kde svetlo pomaly slabne.
Zóny otvoreného oceánu
Oblasti nachádzajúce sa ďaleko od pobrežia nie sú ovplyvnené kontinentálnymi šelfami alebo podmorskými vrchmi. Tieto časti (zóny otvoreného oceánu) predstavujú najväčšie a najhlbšie miesta svetových oceánov, ktoré sa nachádzajú v strede oceánskych dosiek. Majú veľký vplyv na svetové klimatické a ekologické systémy, pretože sa tu vyskytuje nízka teplota a vysoký tlak. Zóny otvoreného oceánu zahŕňajú tri hlavné oblasti: Atlantický, Indický a Tichomorský oceán. Predstavujú dôležitý priestor pre výskum, pretože sa v nich nachádza množstvo druhov morských živočíchov, ktoré sa dokázali prispôsobiť životu v pre nás náročných podmienkach.
Zóny otvoreného oceánu sa delia do piatich hlavných vrstiev, ktoré sa líšia v charakteristike vody, teploty, osvetlenia a života v nich. Vrchná vrstva tzv. epipelagická zóna sa nachádza v rozmedzí približne 200 metrov pod hladinou. Je to oblasť, kde preniká dostatok slnečného svetla, čo umožňuje rast morských rias a fytoplanktónu, ktorý tvorí základ potravinového reťazca pre väčšinu morských živočíchov. Ďalšia, mezopelagická zóna, sa nachádza pod prvou vrstvou a ma hĺbku od 200 do približne 1000 metrov. Do tohto pásma preniká už len veľmi malé množstvo svetla, takže tu žijú živočíchy ktoré sa dokážu prispôsobiť nízkemu osvetleniu. V mezopelagickej zóne sa nachádzajú mnohé druhy rýb, vrátane svetielkujúcich hlbinných rýb a hlavonožcov. Tieto tvory majú často zvláštne formy a farby. Vyvinuli sa tak, aby sa prispôsobili tmavému prostrediu a potrave, ktorá je v tejto zóne dostupná. Je domovom aj krilu a medúz, ktoré sa dokážu pohybovať vertikálne pomocou svojho žiarenia.
S treťou oceánskou zónou sa už dostávame naozaj hlboko. Je ňou batypelagická oblasť, ktorá začína v hĺbke približne 1000 metrov a končí sa na hranici abyssálnej časti, čiže na úrovni 4000 metrov. Do batypelagických vrstiev sa už nedostáva svetlo. Vzhľadom na jej temnotu a tlak je životné prostredie v tejto oblasti veľmi extrémne, a preto tu nachádzajú len veľmi špecifické druhy morských tvorov, ktoré sa prispôsobili na život v takejto nehostinnej oblasti. Sú nimi napríklad rôzne druhy morských hadov, rýb a krilov, ktoré sa živia planktónom alebo inými rybami a lovia pomocou svetiel na svojom tele. V extrémnych podmienkach batypelagických vôd nájdeme aj niektoré druhy sépií a chobotníc, ktoré sú známe svojou schopnosťou meniť farbu a tvar svojho tela, aby sa ochránili pred predátormi. Hoci sa jedná o najextrémnejšiu oblasť na zemi je celkovo táto zóna veľmi zaujímavým miestom s bohatým a rozmanitým morským životom.
Zóna začínajúca približne v hĺbke 4000 metrov sa nazýva Abyssálna. Je jednou z najhlbších časti oceánu a známa je svojou veľmi nízkou teplotou, tlakom a tienistým prostredím. Živočíchy, ktoré tu žijú, sa musia prispôsobiť nedostatku svetla a tlaku vody, ktorý môže dosahovať až 600 krát väčšiu hodnotu ako na zemi. Je to jedno z najväčších a najmenej preskúmaných prostredí na Zemi. Napriek tomu sa tu nachádza niekoľko obdivuhodných druhov zvierat, ktoré sa dokázali adaptovať. Niektoré z nich majú zaujímavé vlastnosti, ktoré im pomáhajú prežiť v týchto podmienkach. Napríklad veľké ryby v abyssálnej zóne majú schopnosť absorbovať tlak a udržiavať si svoj tvar aj pri extrémne vysokom nápore. Hlavonožce majú vynikajúce schopnosti kamufláže a rýchleho pohybu, čo im umožňuje uniknúť pred predátormi. Zaujímavá je aj tzv. Dermochelys coriacea, najväčšia morská korytnačka, ktorá je schopná ponoriť sa až do abyssálnej zóny. Pre vedecký výskum je táto oblasť mimoriadne zaujímavá, pretože obsahuje množstvo nepreskúmaných biologických a geologických procesov. Vedecké expedície do tejto oblasti sú náročné a drahé, no napriek tomu významne prispievajú k našej znalosti o živote a prírode na Zemi.
A dostávame sa na koniec k najhlbšej oceánskej vrstve a je ňou hadopelagická zóna. Je jedným z nejextrémnejších prostredí na našej planéte. Je to oblasť v hĺbke od 6000 do 11000 metrov, ktorá sa nachádza vo vrstve sedimentov, kde je veľmi málo svetla a živín, a preto sa v nej ukrýva len minimum života. Väčšina z hadopelagických živočíchov sú slepé alebo majú veľmi slabé oči. Tieto organizmy prežívajúce v extrémnom chlade majú zvyčajne malé a mäkké telá pretože musia bojovať s tlakom vody v najväčších hĺbkach. Morské pavúky, ryby s podivnými tvarmi a farbami, morské koníky, červy a baktérie tu dokázali prežiť aj s obmedzeným množstvom potravy.
V hadopelagickej zóne sa nachádzajú aj výrony čierneho dymu (tzv. hydrotermálne vrchy), ktoré vytvára sopečná aktivita na morskom dne. Sú veľmi horúce a obsahujú veľké množstvo kovových a minerálnych látok. Vedci sa domnievajú, že toto miesto môže obsahovať viacero druhov života, aké ešte neboli objavené. Výskum sa však stretáva s obrovskými technickými a finančnými výzvami, ktoré sú nutné na peskúmanie najnižších častí. Hadopelagická zóna je zároveň miestom, kde sa nachádzajú najhlbšie zárezy oceánskeho dna, ktoré sú vytvorené pohybom tektonických dosiek.
Najhlbšie časti oceánov prekvitajú tvarmi, farbami a nazvyčajnými schopnosťami živočíchov, ktoré dokázali prežiť aj v tých najextrémnejších podmienkach. S obmedzeným prístupom svetla, v nízkych teplotách a doslova pod veľkým tlakom, i keď často s veľmi obmedzeným množstvom potravy. Sú také vzdialené, že obsahujú ešte pomerne veľa tajomstiev, ktoré sme ochotní skúmať. Avšak je dôležité zdôrazniť, že tieto oblasti sú veľmi citlivé na zásahy človeka a ich ochrana a zachovanie sú kľúčové pre udržanie rovnováhy v morskom ekosystéme.
