Dezinformácie majú otvorené dvere. Takmer polovica Slovákov si fakty neoveruje
Schopnosť rozlišovať dôveryhodné informácie od zavádzajúcich patrí v digitálnej dobe medzi najdôležitejšie zručnosti. Nový prieskum však ukázal, že veľká časť Slovákov má v tejto oblasti výrazné rezervy a informácie si často neoveruje.
Vysokú mediálnu gramotnosť má len malé percento ľudí
Výskum Inštitútu pre verejné otázky realizovaný na reprezentatívnej vzorke dospelých Slovákov ukázal, že takmer polovica populácie, teda 46 percent, dosahuje nízku úroveň mediálnej gramotnosti. Ďalších 48 percent respondentov sa pohybuje na strednej úrovni.
Najlepšie výsledky dosiahla len malá časť opýtaných. Vysokú schopnosť kriticky pracovať s informáciami vykázalo približne 6 percent respondentov.
Overovanie informácií nie je bežným návykom
Hoci mnohí ľudia dokážu rozpoznať manipulatívne titulky alebo označiť dôveryhodnejšie zdroje informácií, v praxi si pravdivosť obsahu overuje len menšina.
Prieskum ukázal, že pravidelné preverovanie informácií robí približne tretina respondentov. Najčastejšie si ľudia začnú informácie overovať až vtedy, keď majú podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Významná časť populácie si pritom fakty neoveruje vôbec.
Aktívne vyhľadávanie zdrojov využíva len menšina
Len relatívne málo ľudí sa snaží dohľadávať pôvodné zdroje informácií, kontrolovať autorov článkov či dátumy publikovania. Ešte menšia skupina využíva pri overovaní obsahu aj nástroje umelej inteligencie.
Podľa autorov výskumu je problémom najmä pasívny prístup k informáciám. Mnohí ľudia sa spoliehajú na obsah, ktorý sa k nim dostane prostredníctvom sociálnych sietí alebo známych, bez hlbšieho preverovania jeho pravdivosti.
Rozdiely sú viditeľné podľa veku aj vzdelania
Výsledky ukázali výrazné rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Lepšie výsledky dosahovali najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia, študenti, manažéri či pracovníci v tvorivých profesiách.
Naopak, nižšia mediálna gramotnosť sa častejšie objavovala medzi ľuďmi s nižším vzdelaním, manuálne pracujúcimi, nezamestnanými alebo seniormi.
Výskumníci zároveň zistili, že úroveň mediálnych zručností spravidla klesá s pribúdajúcim vekom. Najslabšie výsledky dosiahla skupina ľudí vo veku nad 65 rokov.
Úlohu zohráva aj finančná situácia
Prieskum naznačil aj súvislosť medzi mediálnou gramotnosťou a príjmom domácnosti. Ľudia z domácností s nižšími príjmami dosahovali v priemere horšie výsledky než respondenti s vyšším finančným zabezpečením.
Odborníci upozorňujú, že nízka schopnosť overovať informácie môže zvyšovať náchylnosť na dezinformácie, manipulatívny obsah a jednostranné pohľady na spoločenské témy. Práve preto považujú rozvoj mediálnej gramotnosti za jednu z kľúčových výziev súčasnosti.
