Dojemné príbehy o lojalite a obetavosti štvornohých miláčikov – toto vás zaručene chytí za srdce!

3041

Bez ohľadu na to v akej krajine sa nachádzame, aká je tamojšia kultúra, mentalita, ideológia alebo jazyk, na každom mieste sveta platí, že láska prekoná všetko. A ktorý druh lásky je vernejší, čistejší a úprimnejší než láska zvieraťa? 

Dovoľte nám dotknúť sa vášho srdca skrz príbehy domácich zvierat, ktorých láska a oddanosť bola nekonečná. Dojímavé príbehy psov, ale i mačiek, ktoré si zaslúžili, aby sa zapísali do povedomia ľudí. Aj preto sa ich rozhodli zachovať v podobe sôch, aby nikdy neupadli do zabudnutia, ale aby sa im dostalo obdivu, ktorí si zaslúžia. 

Greyfriars Bobby – Edinburgh, Škótsko 

Zdroj: ranker.com

Bobby (Skye teriér) bol pes, ktorého si zadovážil nočný strážca menom John Gray, aby mu robil spoločnosť počas jeho nočných hliadok v meste. Jonh však v roku 1858 zomrel na tuberkulózu. Bobby ale natoľko svojho pána ľúbil a bol mu oddaný, že celé roky strávil pri jeho hrobe. Vďaka tomu sa stal miestnou celebritou, nebolo totiž človeka, ktorí by ho nepoznal. Nikdy neopustil Johnov hrob, no obyvatelia Edinburghu sa o neho starali ako vedeli. Kŕmili ho a nosili mu vodu. Všetci ho mali radi. 

Jeho obetovať ohúrila aj miestneho aristokrata, ktorý dal Bobbymu postaviť sochu v životnej veľkosti. Písal sa rok 1873.

Fido – Borgo San Lorenzo, Taliansko

Zdroj: ranker.com

Fido (ktorého meno je odvodené z latinčiny a vo voľnom preklade znamená „verný“) bol kríženec pointera, žijúci a túlajúci sa po uliciach v Taliansku, až pokým si ho pod svoje ochranné krídla nevzal Carlo Soriani, robotník z Toskánska. Fido bol veľmi vďačným psom – každý deň svojho pána odprevadil na autobusovú zastávku a tam čakal na jeho návrat. V roku 1943 však došlo k veľkému nešťastiu – nálet zničil továreň a medzi mŕtvymi bol aj Soriani. Fido sa každý deň vracal na autobusovú zastávku čakať svojho pána. Po celé roky. 

Starosta Fidovi za jeho vernosť udelil zlatú medailu. Po jeho smrti v roku 1958 mu pri radnici nechali postaviť malú sochu. 

Kostya – Tolyatti, Rusko

Zdroj: ranker.com

Kostya (meno takisto znamená „vernosť“), tak sa volal nemecký ovčiak, ktorého našli opusteného na okraji diaľnice v roku 1995 v Tolyatti, meste na rieke Volga v Rusku. Pátraním sa zistilo, že majitelia psa zomreli pri autonehode práve na tom úseku diaľnice, kde našli Kostyu, ktorý sa ich tam snažil nájsť. Aj napriek tomu, že sa našlo viacero dobrých ľudí, ktorí sa ho chceli ujať, on sa vždy vrátil na svoje miesto na diaľnici – tam kde bol naposledy so svojimi pánmi. Ľudia mu tam teda začali nosiť jedlo a dokonca mu postavili psiu búdu. 

Keď zomrel, najskôr na jeho počesť na danom mieste postavili billboard a neskôr rovno bronzovú sochu. 

Pani Chippy – Wellington, Nový Zéland

Zdroj: ranker.com

Chippy bola mačka, ktorá figurovala ako veľmi dôležitá súčasť posádky lode Endurance, v období transantarktickej expedície v rokoch 1914-17. Vďaka svojej osobnosti sa stala miláčikom snáď každého člena. 

Jej osud bol však veľmi smutný. V roku 2015, keď sa loď dostala do ťažkostí vydal lodný kapitán rozkaz, aby usmrtili všetky psy i mačky na palube, myslel si totiž, že by drsné podmienky neprežili. Majiteľ Chippy, Harry McNish kapitánovi tento rozkaz nikdy neodpustil. 

Zdroj 

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre