Dušan Cinkota – temný príbeh herca, ktorého nesporný talent skoro vyšiel úplne nazmar

Autor:Erik Havlík
Cinkota a Černák v tlmenom osvetlení, detailný portrét výrazov tváre zachytáva emócie a napätie.

„Dušan Cinkota, alias Cinky…“ Tak takto si tohto známeho herca určite pamätajú všetci priaznivci legendárneho seriálu Priatelia, kde nadaboval postavu Chandlera Binga. Dušan Cinkota, meno, ktoré v 90-tych rokoch vystrelilo na výslnie ako kométa a znamenalo jedno: talent ako dar od Boha. Ale zatiaľčo pred kamerami, na divadelných doskách a za dabingovým mikrofónom pôsobil ako človek, ktorý má všetko pod kontrolou, v súkromí to bol úplne iný boj. Jeho príbeh je totiž celkom ako jazda na horskej dráhe. Plný vrcholov a pádov. Prečítajte si článok alebo si pozrite video na našom YouTube.

 

Predurčený na úspech

Dušan Cinkota sa narodil 13. októbra 1970 v Banskej Bystrici. Už od detstva si podľa známych vychutnával život, v škole založil kapelu, navštevoval divadelné krúžky… a keď sa mu podarilo vyhrať prvú recitačnú súťaž, pochopil, že práve javisko je tým miestom, kde chce stráviť celý svoj život. Dušana po gymnáziu hneď na prvýkrát prijali na VŠMU v Bratislave a jeho kariéra aj osobný život začali naberať obrátky. Na škole vtedy spoznal i svoju prvú manželku Vandu Turekovú.

Dušan Cinkota a Matthew Perry v kontrastných farbách, jeden v oranžovej, druhý v modrej; umelecký portrét.

„Tá vášeň a to iskrenie boli neskutočné. Keď sme sa stretli, okamžite zafungovala chémia a už to bolo. Obaja sme však vedeli, že iba to na vzťah nestačí. Keď sme sa vzali, mala som osemnásť, on dvadsať rokov. Mali sme krásnu veľkú svadbu s množstvom ľudí a ja klasické cukríkové šaty…“

 

Priznala herečka pri spomienke na svoje manželstvo s Cinkotom. To síce papierovo trvalo tri roky, no reálne len dva mesiace. Málokto však vie, že pár čakal dieťa, o ktoré prišli a práve svadba mala byť liekom na ich bolesť.

 

Po škole nasledovalo angažmá v Radošinskom naivnom divadle, a neskôr v Činohre SND. Za svoje herecké výkony získal viacero ocenení. Objavoval sa v televízii, točil filmy, dokonca aj v Barrandove… Jeho hlas sa tiež stal neodmysliteľnou súčasťou slovenského dabingu, keď ho prepožičal Tomovi Hanksovi, Matthewovi Perrymu v Priateľoch či viacerým kresleným postavičkám v legendárnych animákoch pre deti. A v súkromí takisto opäť žiaril, zaľúbil sa totiž do svojej kolegyne z Radošinského naivného divadla Soni Norisovej. 

 

Nad jeho životom sa však začína zmrákať.

Cinkota sediaci v tmavej miestnosti so znepokojeným výrazom tváre v modrej košeli.

Prvé varovanie

Cinkota nikdy neskrýval, že v istom momente svojho života začal experimentovať. Problém bol, že to pri experimentoch neskončilo. Začalo to alkoholom, potom marihuanou a pokračovalo to tvrdšími drogami. A prišli prvé problémy so zákonom. 

V deväťdesiatych rokoch sa v Bratislave vo veľkom „obchodovalo“ s heroínom i pervitínom a Cinky neodolal. Mal peniaze, mal sebavedomie, a životný štýl, ktorý si vyžadoval čoraz viac a viac energie. A Dušan sa poddal. Najprv len zo zvedavosti, neskôr sa stalo užívanie drog nevyhnutnosťou.

V novembri 2001 herca zatkla polícia za prechovávanie pervitínu. Dostal dva roky natvrdo a za mrežami strávil 13 mesiacov. Podmienečne prepustený v septembri 2003 sľuboval, že sa polepší a drog sa nadobro zbaví. Zlyhanie mu trpko pripomínal aj stroskotaný vzťah so Soňou Norisovou.

„Celý vzťah som prefetoval, bola to moja vina a mrzí ma to, nevedel som to riešiť vtedy a neviem to riešiť ani teraz, zničil som ten vzťah drogami, je mi to ľúto“ priznal vtedy herec médiám.

 

Opäť na dne

Spočiatku sa mu jeho predsavzatia darilo plniť. Návrat do Národného divadla bol samozrejme nemožný, Dušan si tak po prepustení našiel prácu v hoteli, montoval lustre a celkom sa mu darilo. Onedlho na to prišla z Bratislavy ponuka do dabingu, ozvali sa tiež z divadla a napokon ho oslovili aj televízie, kde sa mu dokonca podarilo moderovať ťažiskovú reality šou Vyvolení či zahrať v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Počas tohto šťastného obdobia stretol aj svoju novú manželku, keď za ním po jednom predstavení prišli dve študentky, aby im poskytol rozhovor do časopisu. „Z jednej z nich sa vykľula najúžasnejšia žena môjho života“, hovorí dnes Cinkota, “moja manželka Zuzana“.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Dusan Cinkota (@dusancinkota)

No netrvalo dlho a Cinky do toho opäť spadol. A poriadne hlboko. Znovu začal brať drogy a čo je ešte horšie, obchodovať s nimi. V máji v roku 2007 ho zatkli. Počas akcie s krycím menom „Vrabec“ policajti u neho našli šesť zatavených striekačiek pervitínu a táto droga mu tiež kolovala v krvi. Pre nečinnosť vyšetrovateľa sa „okamžitému“ trestu vyhol, no celé ho to dobehlo v roku 2012, keď si pred súdom vypočul verdikt VINNÝ a vyfasoval k tomu 8 rokov nepodmienečne v zariadení so stredným stupňom stráženia.

Cinky svoju vinu popiera, na jeho stranu sa stavia množstvo známych osobností

„Nečakal som, že ma odsúdia, to som naozaj nečakal“ hovoril po svojom odsúdení. 

 

Najmä keď súd neuveril jeho verzii o tom, že bol len policajným informátorom. S policajtami mal totiž spolupracovať na odhalení drogového dílera a miest, kde sa drogy „varia“. A že mal v krvi stopy po pervitíne? Obhajoval sa tým, že si drogu musel pichnúť, pretože by to bolo dílerovi pri preberaní drogy podozrivé, keby si nedal. Každopádne však súd vtedy jeho výpoveď označil ako účelovú, pričom sa opieral nielen o znalecké dokazovanie, ale aj výpovede svedkov a listinné dôkazy.

 

Voči jeho odsúdeniu sa takmer okamžite zdvihla lavína protestov a to nielen z prostredia umeleckej obce. Dušanovým najväčším verejným obhajcom bol už nebohý kolega herec a kamarát Andy Hryc, ktorý si pri tom vôbec nedával servítku pred ústa: 

 

„Dušana podporujem z presvedčenia a zo solidarity. Ak by som mal čo i len malé pochybnosti, že bol zapojený do drogového škandálu, nepomáhal by som mu. Lenže je obeťou slovenskej justičnej mafie…“

Do väzenia šiel dobrovoľne i keď mu nebolo všetko jedno 

Dušan do väzenia veľmi nastúpiť nechcel, reálne uvažoval aj o úteku, či dokonca o samovražde. Čo v dávnejšom rozhovore pre médiá spomenul napríklad aj Andy Hryc, ktorý po jeho odsúdení zorganizoval veľkú petičnú akciu za jeho omilostenie, a ktorú mu mimochodom vtedajší prezident Ivan Gašparovič napokon neudelil. A to aj napriek 14-tisíc podpisom, ktoré sa podarilo vyzbierať. 

 

„On keď počul, že teda už viac ako 10-tisíc ľudí sa podpísalo v jeho prospech, tak sa otočil a prihlásil sa na polícii.“

Herec opustil brány väznice po šiestich rokoch

Cinkota neskôr potvrdil, že jeho psychika bola naozaj na dne. Zrazu sa ocitol na mieste, kde panovala najmä neľudskosť a negatívna energia. Často pri tom pozoroval, ako to niektorí väzni „robia“ za cigarety, ako celý ten systém ničí ľudí zvnútra. A on mal čas. Veľa času na premýšľanie ako ďalej. Po šiestich rokoch, čiže odpykaní dvoch tretín trestu, sa konečne dostal von. A to veľmi príhodne. Jeho manželka Zuzana totiž otehotnela počas niektorej z jeho povolených vychádzok a narodenie prvého potomka tak mohli prežívať spolu. Na slobode.

Návrat  vo filme o Černákovi

 

A to, že dostal ponuku si zahrať rolu Miloša Kaštana nebola tak úplne náhoda. Dušan vyrastal v Banskej Bystrici – meste, ktoré sa v 90. rokoch stalo centrom slovenského podsvetia. Mikuláš Černák a jeho ľudia tam boli známi dávno predtým, než sa stali verejnými postavami mediálneho a justičného záujmu. A mladý Cinkota sa s niektorými z nich stretával úplne prirodzene – na diskotékach, zemiakových brigádach či v spoločných partiách.

 

Cinkota nebol súčasťou ich sveta – pohyboval sa medzi divadlom, kapelou a školou. No keď niekam prišiel, vedelo sa o ňom. Dnes to znie neuveriteľne, no v tom čase to bola súčasť normálneho života mládeže. Bystrica bola malá – každý poznal každého. A hoci sa niektoré z týchto postáv neskôr dostali do úplne iného svetla, vtedy to boli len chalani z ulice.

„Miki nám oral ešte na zemiakovej brigáde. Keď sme mu volali ‘Miťos, dvihni pluh,’ tak nám vyoral menej zemiakov. Miloš mal zase diskotéku vo Vaľkovni. Ja som tam chodieval, lebo som tam mal frajerku .“

 

Kvôli role vo filme  sa chcel stretnúť  s manželkou Miloša Kaštana pretože mal vraj potrebu jej povedať, že k tejto role bude pristupovať profesionalne a neurobí z jej manžela žiadneho netvora. V rozhovore tiež spomína, že sa ako herec a zabávač v minulosti objavil na niektorých oslavách a svadbách Černákovcov. 

 

 

Dokonca s nimi takmer začal podnikať, keď si chcel otvoriť svoju vlastnú kaviareň. 

 

„Keď som otváral kaviareň, vtedy som ich opäť stretol. Peťo Šipula prišiel ako prvý a ja som ho nepoznal. Keď sa tam objavil a opýtal sa ma, čo idem robiť, tak som sa ho iba spýtal: ‚Čo  to má vás čo zaujímať?‘ Až potom som sa dozvedel, že takéto dialógy sú nutné, keď niekto chce nejakú prevádzku otvoriť, musí sa s nimi stretnúť. Ale prebehlo to úplne v pokoji,”

 

Aj keď tento dialóg nepripomína úplne spoločné podnikanie ale skôr vyberanie výpalného, nakoniec k žiadnemu otvoreniu prevádzky nedošlo.

 

Aj preto sa zdá, že výber Dušana Cinkotu do úlohy Miloša Kaštana nebol len otázkou hereckého talentu – vďaka osobným skúsenostiam s prostredím a ľuďmi z čias, keď bol Černák na výslní, dokázal do postavy vniesť autentickosť, ktorú by iný herec len ťažko napodobnil.

 

Čo dodať na záver nášho krátkeho príbehu?

Dušan Cinkota vyšiel z brán väznice s nádejou, že veci sa ešte dajú napraviť. Že ešte nie je neskoro. V početných rozhovoroch hovoril o novej životnej filozofii. Chcel pracovať, hrať, ale najmä žiť normálne. Ak by sme sa vtedy spýtali desiatich ľudí, kto je Dušan Cinkota, tak určite by to bolo rovno desať rôznych odpovedí.

„To je ten, čo daboval Chandlera.“, alebo „Ten, čo bral drogy a šiel sedieť.“, „Herec, čo si zničil kariéru.“, alebo dokonca „Raz feťák, navždy feťák“… Z toho možno len jeden by povedal, že „To je ten, čo niekoľkokrát padol a aj napriek tomu to chce skúsiť znova.“

Aj preto je jeho príbeh pre nás taký dôležitý a veľavravný. Nie kvôli tomu, že bol v base. Ale preto, že to ani po tom nezabalil. Že aj napriek verejnej hanbe, strate dôvery, a hlbokému dnu na ktoré klesol, sa rozhodol ísť ďalej. Nie ako hrdina. Ale ako človek, ktorý si chlapsky priznal, že zlyhal. A možno práve v tom je tá sila, že sa to naozaj dá. Dušan Cinkota je totiž späť, znovu dabuje, hrá a filmuje. A je v tom naozaj dobrý.

Zdroje:

 

 

Osoba pracujúca na počítači v kancelárii, vzdialený pohľad na obrazovku s webovým dizajnom.

Ako editor a redaktor viacerých známych internetových magazínov si rád kladiem zvedavé otázky a ešte radšej na ne hľadám odpovede. Keď práve nepíšem, tak čítam a skúmam čo sa okolo mňa aj vo svete deje.

Odporúčané

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre