Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2294 – fascinujúca práca mozgu a Simon Baker sa stal hercom úplnou náhodou

Aj dnešná nádielka zaujímavostí vás zavedie do sveta dinosaurov, ľudského mozgu, filmu, austrálskej prírody aj vesmíru. Dozviete sa, prečo vedci dodnes nenašli lebku brontosaura, ako mozog spracúva obraz z očí, akou náhodou sa Simon Baker dostal k herectvu, prečo sú v Austrálii väčším rizikom hady než pavúky a čím vedcov prekvapila atmosféra Pluta.

Fakt č. 1: Brontosaurus

Brontosaurus patrí medzi najznámejšie dinosaury sveta, no vedcov dodnes sprevádza jedna veľká záhada – nikdy sa nenašla jeho kompletná lebka. Napriek tomu sa už začiatkom 20. storočia objavila jeho kostra v múzeu, hoci časť hlavy bola vytvorená len na základe vedeckých odhadov.

Keď Americké prírodovedné múzeum v roku 1905 predstavilo prvú rekonštrukciu brontosaura, paleontológovia mali k dispozícii väčšinu kostí tela, no lebka chýbala. Aby bola kostra kompletná, sochár Adam Hermann vytvoril jej podobu podľa príbuzných druhov dinosaurov, najmä rodu Morosaurus.

Až o niekoľko rokov neskôr vedci dospeli k záveru, že lebka brontosaura sa pravdepodobne viac podobala lebke apatosaura. Pôvodnú rekonštrukciu preto nahradili presnejším modelom, ktorý lepšie zodpovedal novým paleontologickým poznatkom.

Fakt č. 2: Mozog

Možno vás prekvapí, že obraz, ktorý dopadá na sietnicu oka, je v skutočnosti obrátený hore nohami. Napriek tomu svet nevnímame prevrátený. Dôvodom je spôsob, akým mozog spracúva zrakové informácie.

Vedci kedysi predpokladali, že mozog musí obraz opäť „otočiť“ do správnej polohy. Moderná neuroveda však ukázala, že nič také nerobí. Mozog totiž nepracuje s absolútnou orientáciou obrazu, ale vytvára si vlastnú reprezentáciu priestoru, vďaka ktorej správne rozpoznáva polohu predmetov a umožňuje nám bez problémov reagovať na okolitý svet.

Práve tento objav pomohol vedcom lepšie pochopiť, že mozog nevytvára jednoduchú kópiu reality. Informácie zmyslov spracúva veľmi zložitým spôsobom a premieňa ich na vnútorné reprezentácie, ktoré nám umožňujú orientovať sa v priestore, rozpoznávať tváre či vykonávať presné pohyby.

Fakt č. 3: Simon Baker

Austrálsky herec Simon Baker sa nestal hercom preto, že by o tom sníval od detstva. Oveľa viac ho lákal surfing, ktorému sa venoval vo voľnom čase. K herectvu sa dostal úplnou náhodou.

Jedného dňa sprevádzal kamaráta na konkurz do televíznej reklamy. Keďže bol na mieste, povzbudili ho, aby si rolu vyskúšal aj on. Napriek tomu, že prišiel iba ako sprievod, práve Simon Baker napokon získal ponúkanú úlohu. Táto náhoda odštartovala jeho hereckú kariéru.

Neskôr sa objavil v austrálskom seriáli E Street, kde stvárnil policajta Sama Farrella. Nasledovali ďalšie televízne projekty, až sa postupne presadil aj v Hollywoode. Celosvetovú popularitu mu napokon priniesla najmä hlavná úloha Patricka Janea v seriáli Mentalista.

Fakt č. 4: Austrália

Austrália je domovom množstva jedovatých živočíchov, no väčšie riziko než pavúky predstavujú hady. Ide dokonca o jedinú krajinu sveta, kde žije viac druhov jedovatých hadov než nejedovatých.

Medzi nimi sa nachádza aj taipan vnútrozemský, ktorý je považovaný za najjedovatejšieho hada na svete. Napriek tomu sú smrteľné prípady uštipnutia pomerne zriedkavé, pretože tento druh žije prevažne v odľahlých oblastiach a s ľuďmi prichádza do kontaktu len výnimočne.

Zaujímavé je aj to, že pavúky majú v Austrálii oveľa horšiu povesť, než aká zodpovedá realite. Posledné úmrtie spôsobené pavúkom bolo zaznamenané ešte v roku 1981. Väčšina Austrálčanov pritom žije v štáte Nový Južný Wales a približne 65 % jeho obyvateľov býva v oblasti Sydney.

Fakt č. 5: Pluto

Hoci Pluto už nepatrí medzi planéty, vedcov stále prekvapuje svojimi vlastnosťami. Dlhé roky sa predpokladalo, že jeho veľmi riedka atmosféra sa po vzďaľovaní od Slnka postupne úplne zrúti a zamrzne na povrchu.

Pozorovania sondy New Horizons však ukázali niečo celkom iné. Atmosféra Pluta zostala hustejšia, než vedci očakávali, a ani po vzďaľovaní od Slnka úplne nezanikla. Výskumníkov navyše prekvapila jej zvláštna vrstvená štruktúra.

Jedným z najväčších objavov bola aj jej farba. Keď sa sonda po prelete otočila späť smerom k Slnku, ukázalo sa, že atmosféra Pluta žiari jemným elektricky modrým odtieňom. Tento nečakaný pohľad patrí medzi najpôsobivejšie fotografie, ktoré misia New Horizons počas svojho letu priniesla.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5