Dve ženy zo staroveku, ktoré dokázali, že sa vo svete mužov nestratia! Zaslúžia si obdiv.
V minulosti boli ženy neprávom utláčané. Ich práva boli nadmieru obmedzené, za to povinností mali viac ako by jeden človek mohol zvládnuť. Napriek tomu sa v histórii našlo dostatok žien, ktoré nabrali odvahu a nenechali sa odbyť. Pozoruhodné je, že s takýmito ženami sa stretávame už v období staroveku! Viete si predstaviť, aké to museli mať v tom čase náročné? Dve ozajstné hrdinky by sme vám radi predstavili. Každá dominovala v inej oblasti no jedno mali spoločné – dokázali prekonať mužov a zapísať sa do histórie.
Hypatia z Alexandrie – Žena, ktorá symbolizovala vedu v temných časoch
Hypatia bola naozaj výnimočnou osobnosťou, akú by ste chceli spoznať aj dnes! V čase, keď bolo vzdelanie a vedecké poznávanie považované za výlučne mužskú výsadu, Hypatii sa podarilo presadiť a prednášať milovanú filozofiu a matematiku v najväčšom vedeckom centre antiky – v Alexandrii.
Vedkyňa v mužskom svete
Bola dcérou Theóna, známeho matematika a astronóma, s ktorým pravdepodobne spolupracovala na komentároch k Euklidovým „Základom“. Preslávila sa nielen svojou učenosťou, ale aj osobnou charizmou, rozvahou a schopnosťou viesť verejné filozofické dialógy, čo bolo na ženu veľmi prekvapivé.
Predstavila sa aj ako profesorka, pričom prednášala neoplatonizmus, filozofiu, ktorá spájala matematiku, logiku a duchovno. Jej študenti boli rôzneho náboženstva od pohanov cez kresťanov až po Židov. Mnohí z nich sa stali významnými politikmi.
Konflikt rozumu a viery
Na prelome 4. a 5. storočia sa rímske impérium začalo prudko meniť – k moci sa začala dostávať Cirkev, ktorej sa Hypatiino učenie nepáčilo, a tak ju začali obviňovať zo sprisahania proti biskupovi Cyrilovi.
Bola brutálne zavraždená
V roku 415 n. l. bola počas náboženských nepokojov brutálne zavraždená skupinou kresťanských fanatikov. Roztrhali ju v uliciach Alexandrie – čo označuje tragický koniec nielen jej života, ale aj éry antickej vedy.
Odkaz Hypatie
Napriek jej tragickému koncu sa na ňu nezabudlo. Stala sa symbolom martýrstva za poznanie, slobodu myslenia a vedecký skepticizmus. Jej smrť dodnes rezonuje ako príklad, ako môže spoločnosť reagovať, keď mocní pocítia ohrozenie vzdelaním a kritickým myslením.
Artemisia I. z Halikarnassu – Múdra kráľovná a námorná veliteľka
Artemisia I. bola kráľovnou v meste Halikarnassos. Dôležitú úlohu zohrala aj v Grécko-perzských vojnách. Významnou sa stala aj vďaka tomu, že bola jednou z mála žien, ktoré v staroveku viedli armádu a flotilu do boja.
Artemisia a bitka pri Salamíne
Najznámejšia je jej účasť na slávnej bitke pri Salamíne v roku 480 pred n. l., kde perzská flotila bojovala proti gréckej. Artemisia viedla svoje lode statočne a podľa historikov bola jedným z najlepších veliteľov perzského kráľa Xerxa I.
Múdrosť a diplomacia
Okrem vojenských schopností bola Artemisia známa aj svojou múdrosťou a radami, ktoré poskytovala kráľovi Xerxovi. Údajne si v každej situácii dokázala zachovať chladnú hlavu a premýšľať strategicky.
Symbol Artemisie je aktuálny aj dnes
Artemisia je považovaná za jednu z najvýznamnejších žien v staroveku. Zároveň je symbolom odvahy a múdrosti žien v čase, keď bol vojenský svet takmer výlučne mužskou záležitosťou.
