Dvojhlaví žraloci skrývajúci sa na dne oceánov. Skutočne existujú.
Žraloky sú unikátne zvieratá, ktoré sú zaslúžia obdiv. Vynikajú v podivnosti, no jav, ktorý sa u nich začal vyskytovať v posledných rokoch je ešte zvláštnejší. Nejedná sa o žiadny výmysel. Vedci potvrdili, že v hlbinách oceánu existujú zmutované dvojhlavé žraloky.
Žraloky nie sú jediné zdokumentované zvieratá s dvoma hlavami – stretnúť sa s týmto javom môžeme aj v prípade teliat, mačiat či šteniat. Môže za tým stáť genetika, no abnormálne vývoj môže byť spôsobený aj znečistením, zmenou klímy a ďalšími závažnými faktormi.
Dvojhlavé žraloky vzájomne zdieľajú viacero vnútorných orgánov
Pravdou je, že mláďatá žralokov môžu mať dva páry očí, dve ústa, dve pečene, žalúdky aj srdcia, no častokrát sa stáva, že zdieľajú jedno črevo, čo je do značnej miery problém.
Tento jav u žralok môže spôsobovať vrodená chyba známa ako Parapagus Dicephalus
Dicefalický parapagus je genetická abnormalita, ktorá zároveň predstavuje odborný latinský termín pre to, čo my poznáme ako siamské dvojčatá. Tieto mláďatá majú väčšinou hlavy oddelené, no zriedkavo sa môže stať, že majú zrastené aj hlavy – to je jav známy ako craniopagus parasiticus, čo je oveľa vážnejší jav.
Dvojhlavé žraloky sú dôsledkom zmenšujúceho sa genofondu v populácii žralokov
Ľudský druh navždy zmenil podobu oceánu a spôsob, akým morský život reaguje na tieto zmeny, sa veľmi líši. Dvojhlavé žraloky boli kedysi vedeckou anomáliou, ale ich náhly zvýšený výskyt je neodvratiteľný, pričom vedci sa nevedia zhodnúť na presnej príčine vzniku tohto problému.
Je jasné, že tento syndróm je výsledkom stále častejšieho príbuzenského kríženia žralokov. K príbuzenskému kríženiu zvyčajne dochádza, keď sa genofond začne zmenšovať v dôsledku nejakého vonkajšieho zásahu, ako je nadmerný rybolov, znečistenie alebo zmeny počasia.
Väčšina dvojhlavých žralokov má malú šancu prežiť
Ak vás predstava dvojhlavého žraloka privádza do šialeného strachu, nemusíte sa obávať, drvivá väčšina z nich sa nedožije dospelosti. V skutočnosti väčšina z nich ledva prežije embryonálne štádium. Ďalším problémom je ich znevýhodnenie – problém s plávaním a obratnosťou – ktoré ich robia oveľa zranitejšími.
Mutácie živočíchov žijúcich v oceánoch môžu byť len vlnou budúcnosti
Čo sa skrýva v najväčších hĺbkach morí a oceánov si môžeme väčšinu času len domýšľať, no každému je jasné, že sú dlhodobo znečisťované odpadkami z plastov či iných materiálov, ktoré neraz vykazujú vysokú dávku toxicity. Odhaduje sa, že oceány sú v súčasnosti kontaminované približne 5,25 biliónmi kusov toxického odpadu.
Uvedené mutácie by sa mohli na prvý pohľad vnímať ako výhodné pre tieto morské druhy. Výskumníci nedávno zistili, že mutantné ryby sú šokujúcich 8 000-krát odolnejšie voči toxickému odpadu v porovnaní s ich nemutovanými náprotivkami, čo predstavuje solídny argument pre myšlienku, že mutácia je hybnou silou evolúcie. Zatiaľ čo to môže platiť pre trojoké ryby v mori, dvojhlavé žraloky v oceáne majú oveľa menej šťastia.
