Príbehy ľudí, zvierat alebo miest, ktoré sú až dychberúce. Nazrite do minulosti a obohaťte svoje vedomosti.

7974

Milovníci kníh by vedeli rozprávať. A potom sú tu takí, ktorí radi čítajú historické knihy a nestačia sa diviť. Najlepšie príbehy sú tie, ktoré nám dlho zostanú v pamäti a na to stačí, aby bol príbeh ohromujúci, ale absolútne reálny. A niekoľko takých príbehov sme si pre vás pripravili. Napriek tomu, že sa vám miestami môžu zdať ako vymyslené, ale všetky sú pravdivé. 

Kým budú existovať ľudia, budú existovať príbehy, niektoré viac iné menej uveriteľné, inšpirujúce aj odstrašujúce. Ktorý príbeh z tých, ktoré vám ponúkame vás prekvapil najviac, dajte nám vedieť.

Horolezec Lincoln Hall prežil noc na Mount Evereste

unknown persons walking outdoors
Photo od Tom Cleary na Unsplash

Vystúpiť na Mount Everest je naozaj nebezpečné a vyžaduje si veľa odhodlania, sily aj tréningu. Od roku 1922 zahynulo na ceste na vrchol najmenej 322 ľudí! A to rozhodne nie je malé číslo. Ak niekto pri výstupe, na vrchole, či zostupe zahynie, nie je nič nezvyčajné, že sa kvôli extrémne zlým podmienkam jeho telo nechá na mieste. Snažiť sa ho dostať dole by totiž bolo nesmierne veľkým rizikom.

Bol máj roku 2006, keď mal byť Lincoln Hall ďalšou takouto obeťou. Pri ceste nadol skolaboval a len márne sa jeho kolegovia snažili prebrať ho. Vedomie nenadobudol, aj napriek tomu, že jeho životné funkcie boli inak v poriadku. Bezpečnostná hliadka jeho kolegov poslala nadol bez neho. Akonáhle zišli a stretli sa s Hallovou rodinou, oznámili im, že zomrel. 

Nasledujúce ráno išla hore ďalšia výprava, ktorá zostala absolútne šokovaná. Halla našli sedieť schúleného, chrániť sa pred mrazom a snehom, ale čo bolo podstatné – bol živý. Kvôli omrzlinám mu síce museli amputovať konce prstov a jeden palec na nohe, ale prežil. Tvrdil, že len vďaka tréningu meditácie s hlbokým dýchaním, ktoré do neho vštepovali dlhé roky, zatiaľčo bol horolezcom. 

Kôň pomohol polícii nájsť nezvestné telo chlapca

Zdroj: wikimedia common

Išlo o kobylu menom Lady Wonder. Jej zvláštne a jedinečné schopnosti si jej majiteľ všimol takmer okamžite a stvoril pre ňu špeciálny nástroj pomocou ktorého mohla s ľuďmi komunikovať – v podstate vyrobil podložky s písmenami, na ktoré pyskom ukazovala, spájala hlásky a vytvárala slová a tak ju ľudia začala navštevovať a pýtať sa rôzne veci od športových stávok až po pohlavie nenarodeného dieťaťa. 

O Lady Wonder a dopočula aj polícia, ktorá si už nevedela dať rady s hľadaním nezvestného chlapca, a tak sa jej na to opýtali. Jej odpoveď bola „Pittsfield Water Wheel“, presne toto miesto neexistovalo, ale bolo veľmi podobné, kde keď polícia prišla telo chlapca naozaj našli.

V Pompejach sa nachádzali priechody pre chodcov aj obchody s rýchlym občerstvením

Zdroj: ranker.com

Život v starovekom Taliansku nebol až taký zaostalý ako by sa mohlo zdať. Vďaka popolu z Vezuvu, sa aj z roku 79 nášho letopočtu zachovali každodenné aspekty života ľudí v Pompejach.  

Patrili sem obchody s rýchlym občerstvením nazývané aj termopolia, ktoré fungovali veľmi podobne ako v súčasnosti bunky s rýchlym občerstvením. Na pulte bolo vystavené vopred pripravené jedlo, pri ktorom sa okoloidúci mohli zastaviť, jedlo si vziať a v pokoji si ho vychutnať (nepredstavujte si ale hamburger či hranolky, v Pompejach viedli hlodavce pečené na mede). 

Tiež si predstavme ako asi mohli vyzerať v Pompejach ulice – plné bahna a odpadkov. 

Obyvatelia Pompejí teda postavili provizórny (jeden z prvých) priechodov pre chodcov v podobe vyvýšených kameňov, po ktorých ľudia mohli strategicky prejsť. 

Zakladateľ atómovej bomby J. Robert Oppenheimer sa pokúsil otráviť svojho profesora

Zdroj: wikimedia common

Ak ste videli film, možno vás scéna z úvodu, kde sa Oppenheimer pokúsil svojho učiteľa otráviť, nesmierne prekvapila až zhrozila.

Ukázalo sa, že sa nejedná len o vymyslenú filmovú scénu, ktorá by vznikla len preto, aby zaujala diváka. Skutočne k tomu prišlo – keď Oppenheimer študoval na vysokej škole v Anglicku, veľmi mu chýbal domov, z čoho aj často trpel depresiami. Svoj hnev si chcel vybiť na svojom profesorovi, ktorému do jablka vstrekol jed a nechal ho, nech ho zje. 

Presne sa nevie, aký jed použil, no akonáhle to predstavitelia školy zistili, mali v pláne Oppenheimera vylúčiť (našťastie pre neho, mal vplyvných rodičov, ktorí ho zachránili).

Zdroj 

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre