Emócie: Najsilnejšia zbraň aj najväčšia slabosť človeka. Počuli ste aj o tých menej tradičných?

Ľudia sú jediné bytosti, ktoré dokážu písať básne o smútku, smiať sa, tak, že sa im spustia slzy a dokážu sa červenať, keď sa cítia nesvoji. Emócie sú motorom nášho správania, ale aj kódom, ktorý nám evolúcia zanechala, aby sme prežili. Vďaka nim totiž môžeme rýchlo a efektívne komunikovať, čo prináša veľké množstvo výhod. Treba ich však poznať a rozumieť im.

Preto sme si pre vás pripravili článok plný kuriozít. Vedeli ste, že rôzne krajiny majú vlastný opis určitej emócie? Neraz sa to stáva priam životnou filozofiou. Pozrite si, či ste niekedy podobnú zmes pocitov prežívali aj vy.

Prečo máme emócie?

Emócie nie sú slabosť, ale biologický radar. Keď sa bojíme, telo nás pripraví na útek alebo boj. Keď cítime radosť, vieme, čo je pre nás dobré. A keď sa hanbíme, udržiavame dôveru v skupine.

Vedci tvrdia, že základných emócií je len niekoľko, presnejšie ich vymenovali 6 – radosť, smútok, hnev, strach, prekvapenie, znechutenie, no z ich kombinácií vznikajú tisíce odtieňov pocitov.

Kuriózne fakty o emóciách 

Slzy nie sú rovnaké – slzy zo smútku majú iné chemické zloženie než slzy radosti alebo tie, ktoré vznikli pri podráždení oka.

Sme jediné tvory, ktoré sa červená – Darwin označil červenanie za „najľudskejšiu emóciu“.

Hudba spúšťa zimomriavky – hudba aktivuje rovnaké centrá ako sex a jedlo, preto nás pri obľúbenej piesni „mrazí“.

Zrkadlové emócie – zrkadlové neuróny spôsobujú, že zívame, keď zíva niekto iný, alebo sa usmejeme, keď vidíme úsmev.

Amae (Japonsko)

Amae opisuje pocit radosti a bezpečia, keď sa dokážem úplne odovzdať druhému človeku a dôverujeme natoľko, že sa necháme „rozmaznávať“. Je to podobné ako dôvera dieťaťa k rodičovi – vedomie, že nech sa stane čokoľvek, druhý nás podrží. V Japonsku je amae tak hlboko zakorenené, že niektorí psychológovia tvrdia, že ovplyvňuje celé ich medziľudské vzťahy – od rodiny až po pracovné kolektívy.

Saudade (Portugalsko)

Saudade je tak silná emócia, že sa stala národným symbolom Portugalska. Ide o sladko-smutnú nostalgiu, keď nám chýba niekto alebo niečo, čo nie je isté, či sa k nám vráti. Najčastejšie ju cítime pri stratenej láske alebo pri spomienkach na domov. Hudobný žáner fado je priamo postavený na vyjadrení saudade – speváci v ňom doslova spievajú o kráse bolesti.

Schadenfreude (Nemecko)

„Radosť z cudzieho nešťastia“ znie kruto, no ide o univerzálny ľudský pocit. Je to ten moment, keď sa potajomky usmejeme, ak niekomu, kto sa správal arogantne, nevyjdú plány. Sociálni psychológovia tvrdia, že Schadenfreude slúži ako mechanizmus spravodlivosti – je to spôsob, ako náš mozog reaguje na to, že „svet nastolí rovnováhu“.

Lagom (Švédsko)

Tento švédsky koncept znamená „ani málo, ani veľa, tak akurát“. Nie je to iba emócia, ale aj životná filozofia. Lagom sa prejavuje pocitom spokojnosti, keď je všetko vyvážené – od práce, cez jedlo, až po voľný čas. Pre Švédov je lagom receptom na šťastie, ktoré nepramení z extrémov, ale z rovnováhy.

Philotimo (Grécko)

Philotimo je ťažko preložiteľný pojem, ktorý spája česť, láskavosť, veľkodušnosť a hrdosť na to, že robíme dobro. Gréci hovoria, že philotimo je „keď robíte čo správnu vec, aj keď sa nikto nepozerá“. Ide o pocit, keď pomôžeme cudziemu človeku, pretože nám to diktuje naše vnútorné svedomie. Pre Grékov je to najvyššia morálna hodnota.

Zdroj 1, Zdroj 2, Zdroj 3, Zdroj 4, Zdroj 5