Za celým experimentom stal americký psychológ Harry Harlow a jeho tím. Jeho cieľom bolo vyvrátiť teóriu vedcov svojej doby, ktorí tvrdili, že fyzický kontakt matky s mláďaťom (v prípade ľudí s dieťaťom) nie je dôležitý, a že mláďa zostáva s matkou len kvôli tomu, aby prežilo. V závere experimentu sa prišlo na zaujímavé a užitočné zistenia, no našlo sa aj niekoľko odporcov, ktorí zastávali názor, že to čo Harlow robil s opicami bolo neľudské a kruté.
V rámci skúmania Harlow oddelil malé opice od ich biologických matiek, aby mohol pozorovať ich správanie v prítomnosti „náhradných matiek” pričom jedna bola vyrobená z kovu a druhá z látky. Izolované boli rôzne dlhú dobu, počas ktorej sa skúmal ich psychologický vývoj, pričom platilo, že čím dlhšie boli oddelené od matky, tým viac problémov zažívali.
Jedným z hlavných Harlowových zistení bolo, že mláďatá potrebujú viac ako len jedlo, dôležité je aj ich emocionálne prežívanie a pocit bezpečia. Tieto zistenia mali slúžiť na podporu adopcii s argumentom, že láska a náklonnosť sú pre zdravý vývoj dieťaťa nevyhnutnosťou.
Harlowove experimenty dokázali dôležitosť materinskej náklonnosti
Harlow niekoľko hodín po narodení odobral mláďatá od svojich matiek a umiestnil ich medzi dva typy zariadení, ktoré mali predstavovať ich neživé náhradné matky. Jeden bol vyrobený z drôteného pletiva a druhý z dreva potiahnutý mäkkou froté látkou.
Každá náhrada mala rovnakú veľkosť, pričom vo väčšine experimentov mlieko poskytovala iba drôtená náhrada.
Počas experimentu sa snažil zistiť, či sa puto medzi matkou a mláďaťom vytvára len na základe fyziologických pudov prijímať potravu, alebo sa na tom podieľajú aj citové faktory.
Mláďatá opíc uprednostňovali náhrady potiahnuté látkou, aj keď drôtené im poskytovali mlieko.
Experiment teda odhalil, že vzťah medzi matkou a dieťaťom nebol podmienený výživou.
Jedno opičie mláďa strávilo až 18 hodín denne v blízkosti látkovej náhrady, a len necelú hodinu prijímaním mlieka od drôtenej náhradnej matky.
Mláďatá, ktoré boli odchovávané s drôtenými matkami sa ťažšie vyrovnávali so stresovými sitiaciami
Obe skupiny mláďat dostávali rovnaké množstvo mlieka, a teda ich fyzický rast bol porovnateľný, na rozdiel od psychického vývoja, ktorý sa na základe ich reakcií, líšil.
Skupina, ktorá vyrastala pri látkových matkách sa pri vystavení stresu utiekala k svojim náhradným matkách, kde získali istotu a prestali sa báť (podobne by sa zachovalo dieťa v prípade, že ho ovláda strach). Avšak mláďatá, ktoré vyrastali pri drôtenej matke, začali zbesilo skákať, kývať sa zo strany na stranu a vydávať nepríjemné hlasité zvuky. U svojej náhradnej matky útechu nevyhľadávali.
Opice, ktoré boli niekoľko mesiacov v izolácii bez matky mali narušenú psychiku po celý život
V ďalších experimentoch izolovali mláďa na dlhé obdobie, počas ktorého nebolo v kontakte ani so svojou biologickou matkou ani s náhradnou. V rámci vystavovania rôznym stresovým situáciám však neustále vykazovali abnormálne správanie. Harlow zistil, že za to môže izolovanie dlhšie ako 90 dní (dovtedy sa po opätovnom nadobudnutí kontaktu s matkou dajú nepriaznivé zmeny zvrátiť). U detí to bude pravdepodobne obdobie 6 tich mesiacov.
Výsledok skúmania bol teda jasný – materinská láska naozaj existuje a jej podstata nie je založená len na príjme krmiva, ale dôležitejší je pocit bezpečia, lásky a tepla. Tak sa tvorí silné puto matky a dieťaťa.
