Šialení vedci, ktorí sa rozhodli svoje teórie otestovať v praxi na vlastnom tele

4839

Veda a pokroky v nej si častokrát pýtajú svoju daň. Sú doprevádzané mnohými obeťami, ktoré musia prinášať i samotní vedci. Najmä, keď sa rozhodnú použiť svoje vlastné telo na overenie hypotézy v praxi. Stávajú sa teda testovacím subjektom, na čo človek naozaj musí veriť v svoje schopnosti a tvrdenie alebo je len tak posadnutý vedou, že mu neprekáža ani vystaviť sa ohavným a zdraviu škodlivým pôsobením. 

Je pravda, že boli situácie, kedy vedci nemali na výber pre možné porušenie etikety. Inokedy sa tak rozhodli práve pre svoje ego, zachovanie humanity, obídenie protokolu alebo jednoducho pre to, aby dosiahli rýchlejšie výsledky. 

Tvárou v tvár smrti, chorobe a všeobecnému nepohodliu sa títo vedci rozhodli, že sami poslúžia ako najlepší objekt testovania. Vy to však doma neskúšajte – namiesto toho sa začítajte o vysoko inteligentných bádateľoch, ktorí boli ochotní riskovať v snahe posunúť vedu a vedomosti na vyššiu úroveň. 

Herbert Woollard a EA Carmichael vystavili semenníky tlaku závažia 

Zdroj: wikimedia common

Herbert Woollard a EA Carmichael sa snažili študovať postupujúcu bolesť a vybrali si spôsob, ktorý už len pri počutí spôsobuje mnohým mužov závraty. Jeden z nich si na semenník pripevnil závažia a skúmal, kde všade pocíti bolesť. Napríklad pri 300 gramoch cítil nepríjemný tlak v jednej zo slabín, zatiaľčo pri 650 gramoch cítil silnú bolesť na jednej strane tela – dokázali tak, že poranenie a bolesť semenníkov spôsobuje bolesť v celom tele, nejde teda len o vymyslenú mužskú fámu. 

Ale ide o prirodzený jav, ktorý nastáva vtedy, keď jedna časť tela (prípadne jeden vnútorný orgán) vyvoláva bolesť i v inej nezranenej časti. 

Marie a Pierre Curie vystavovali svoje telo radiácií, čo na nich zanechalo následky 

Zdroj: wikimedia common

Marie Curie bola vedkyňou, chemičkou i fyzičkou telom aj dušou. Výskumu zasvätila svoj život, no stálu ju to naozaj veľa. 

Marie a jej manžel Pierre Curie stoja za teóriou rádioaktivity a objavom polónia a rádia. V roku 1903 získala spoločne s manželom Nobelovu cenu za fyziku a v roku 1911 za chémiu, za izoláciu čistého rádia. Obaja sa počas výskumu dobrovoľne vystavovali účinkom rádia. 

Je známe, že Marie zomrela v roku 1936 na aplastickú anémiu (ide o nedostatočnú funkciu kostnej drene, kedy nedochádza k dostatočnej tvorbe krviniek), stav, ku ktorému dospela vďaka dlhodobému vystavovaniu žiarenia. 

Barry Marshall a Helicobacter

Zdroj: wikimedia common

Ešte aj dnes si veľa ľudí myslí, že zápal žalúdka či vredy môžu byť spôsobené len stresom. Dr. Barry Marshall mal však inú hypotézu – predpokladal, že za to môže baktéria Helicobacter pylori. Mal však pocit, že jediný je najspôsobilejší na overenie svojej teórie, a tak sa rozhodol sám sa touto baktériou nakaziť – nepovedal však o tom ani svojej manželke. Jeho hazard sa ale vyplatil. Po 10 dňoch sa naozaj potvrdilo, že dostal gastritídu, pri ktorej hrozí aj vznik vredov. Ďalšie roky štádia a výskumu mu priniesli Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.

Ralph Steinman získal Nobelovu cenu za boj s vlastnou rakovinou

Zdroj: wikimedia common

Keď v roku 2007 imunológovi a biológovi Ralphovi Steinmanovi diagnostikovali rakovinu pankreasu, rozhodol sa túto nepríjemnú správu využiť vo svoj prospech. Veril totiž, že isté bunky jeho tela – dentritické bunky – majú potenciál bojovať proti nádoru, a tak si navrhol imunoterapiu, o ktorej veril, že ak bude mať úspech pomôže nielen sebe, ale aj zvyšku sveta. 

Lekári pôvodne odhadovali, že sa Steinman dožije maximálne rok nakoľko išlo o veľmi agresívny typ rakoviny, on sa však dožil viac než 4 roky, pričom väčšinu času bol zdravý a žil aktívne. Jeho objav mu vyniesol Nobelovu cenu. Žiaľ, zomrel tri dni pred jej prevzatím, čím sa stal jedným z mála ľudí, ktorí ju získali posmrtne. 

John Hunter si „naordinoval“ kvapavku a syfilis

Zdroj: wikimedia common

Väčšina ľudí mala z týchto pohlavne prenosných chorôb strach a s hrôzou sa im snažila vyhnúť. To však neplatilo pre vedca Johna Huntera. 

Žil v dobe 18.storočia a veril, že obe ochorenie spôsobuje ten istý patogén, a teda, že ak sa ním človek nakazí, musí dostať ako kvapavku, tak i syfilis. Aby otestoval túto svoju teóriu odobral od nakazeného človeka výtok z penisu, ktorý si aplikoval na dve ranky vytvorené na vlastnom pohlavnom úde a skutočne sa nakazil kvapavkou aj syfilisom! Avšak stalo sa to len preto, že človek od ktorého sa zámerne nakazil zhodou okolností trpel na obe ochorenia súčasne, žiadne iné spojenie tento prípad nemal. Kvapavku totiž spôsobuje baktéria Neisseria gonorrhoeae a syfilis Treponema pallidum.

Zdroj

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre