Známa terakotová armáda bola vybudovaná na počin prvého cisára Číny, ktorého meno bolo Čchin Š’-chuang-ti. Táto armáda mala chrániť cisárovu hrobku a jeho samotného v posmrtnom živote. Starí Číňania totiž podobne ako Egypťania verili, že čo si človek vezme so sebou do hrobu, to ho bude sprevádzať aj v posmrtnom živote. Preto cisár vybudoval hlinené vojsko o odhadovanom počte 8 tisíc bojovníkov (zatiaľ je však odhalených len asi dve tisíc). Okrem nich však dal vytvoriť aj sochy bojových vozov, akrobatov, dôležitých úradníkov, dokonca aj konkubín.
Napriek tomu, že sa tomuto divu venujú archeológovia už viac ako 40 rokov ešte stále neodkryli všetko. Čo sa týka hrobky cisára, pravdepodobne veľká časť zostane pod rúškom tajomstvo, nakoľko je obklopená nebezpečenstvom. Môžeme teda povedať, že aj po vyše 2000 rokoch sa slávnej terakotovej armáde stále darí chrániť svojho cisára pred chamtivými rukami živých.
V januári 2020 bolo objavených ďalších 200 sôch
Jedná sa o objav tretieho výkopu, ktorý viedol čínsky archeológ Shen Maosheng – sochy držali rôzny druh zbrane, čo naznačovalo, že každý vojak v armáde mal svoju vlastnú úlohu.
Dokonca aj ich brnenie bolo rôzne vyrezávané, čo mohlo poukazovať na rôznu hodnosť.
Cisár postavil armádu, pretože sa bál pomsty
Cisár vládol prísne a kruto, preto by sa dalo povedať, že nielen že porazil armády v šiestich štátoch Číny, ale ich priam zmasakroval. A to bol dôvod, prečo sa obával pomsty z ich strany v posmrtnom živote. Dôležité je poznamenať, že terakotová armáda sa „pozerá” smerom na východ, odkiaľ sa predpokladalo, že príde nepriateľ.
Sochy stavalo približne 700 000 robotníkov, pričom mnoho z nich pri práci zahynulo
Písal sa rok 246 pred Kristom, keď cisár nariadil vybudovať armádu spolu i s jeho hrobkou. Celý proces výstavby trval 40 rokov, pričom robotníci pracovali vo dne i v noci. Niektorí zomreli pri práci, iných popravili, aby udržali umiestnenie hrobky v tajnosti.
Čchin Š’-chuang-ti zomrel štyri roky pred dokončením práce, ktorú zadal.
Výraz tváre ani jedného vojaka nie je rovnaký
Je prekvapujúce, že každá socha je iná a svojim spôsobom jedinečná. Ak sa na ne pozorne zadívate, všimnete si drobné detaily, ktoré robotníci vytvorili dômyselnou prácou, aby docielili, že sa vojaci budú od seba odlišovať. Existovalo asi 8 rôznych foriem, no tváre boli špeciálne upravované. Tiež sa líšia zaradením do radov, oblečením, účesmi i výškou (najvyšší boli generáli).
Sochy koní získali rovnakú pozornosť ako bojovníci
Kone ako súčasť armády boli vybavené sedlami – čo dokazuje, že ich pôvod sa datuje do vlády cisára Čchin Š’-chuang-ti. Kone sú zobrazené ako dobre živené tvory so vztýčenými ušami, doširoka otvorenými očami a otvorenými ústami.
Bojovníci boli ukrytí viac ako 2000 rokov
Objavila ich až skupina farmárov pri kopaní studne v Si-ane v roku 1974. Hneď tam boli poslaní archeológovia a daná oblasť sa stala jednou z najväčších archeologických lokalít v krajine.
Bolo preskúmané iba jedno percento cisárovej hrobky
Napriek tomu, že na skúmaní terakotovej armády sa pracuje už vyše 40 rokov, z cisárovej hrobky bolo objaveného iba približne jedno percento. Nejde ani tak o obavu z poškodenia, ako o nebezpečenstvo, ktoré archeológom hrozí – monumentálne mauzóleum je totiž chránené pascami ako napríklad otrávené šípy či padacie dvere. Takisto sa tu zistili vysoké hladiny ortuti.
