Ak ste aj patrili k deťom, ktoré v škole nie vždy dávali pozor a len máločo ich dokázalo naozaj zaujať a nadchnúť, teraz sa možno karta obráti. Prinášame vám totiž možnosť zastaviť sa a prečítať si niekoľko pútavých faktov z oblasti vedy ako takej. Nie je na škodu občas sa zamyslieť nad tým ako funguje svet a čo všetko je v ňom možné. Nie zriedka človek musí ísť až “za hranice vlastného chápania”. A pritom stále platí, že poznáme sotva zlomok toho, čo existuje.
Technológie i miera objavovania či porozumenie predsa neustále napreduje, preto môžeme smelo tvrdiť, že to čo dnes nevieme, môžeme objaviť zajtra.
Nahliadnite do sveta vedy a nechajte sa ním pohltiť.
Ľudský žalúdok dokáže rozpustiť žiletku
To neznamená, že by ste sa teraz mali pokúšať to osobne zistiť. Vedci to už predsa otestovali aj za nás. Už na škole nás učili ph stupnicu, kde platí, že vsetko pod 7 je považované za kyselinu – čím je číslo nižšie, tým sa jedná o silnejšiu kyselinu. Ph žalúdočnej kyseliny sa pohybuje v rozmedzí 1,0 – 2,0. Na základe experimentu sa zistilo, že takáto silná kyselina rozpustí plátok kovu v podobe žiletky behom dvoch hodín.
Veľká časť kyslíka je produkovaná oceánom
Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, kde sa vo vzduchu berie kyslík, pravdepodobne vám ako prvá možnosť napadli stromy – typicky dažďové pralesy. Avšak pravdou je, že za kyslík, ktorý tvorí 21% vzduchu sú zodpovedné procesy morských mikroorganizmov, konkrétne plankton a morské riasy, tie produkujú vyše polovicu všetkého kyslíka na Zemi.
Oblak váži priemerne 450 ton
Na prvý pohľad vyzerajú byť oblaky ľahké vzdušné nadýchané, až by si človek myslel, že vôbec nič nevážia. To je ale obrovský omyl – priemerný kopovitý oblak môže vážiť až 450 ton, čo by sa rovnalo váhe najväčšieho lietadla na svete, keď je plne obsadené pasažiermi a nákladom.
Pôda je “nositeľkou” života
Len v jednej jedinej čajovej lyžičke pôdy je viac mikroorganizmov ako ľudí na planéte. Verili by ste tomu? Po dôkladnom preskúmaní by ste našli milióny až miliardy druhov organizmov – baktérie, riasy, hmyz, dážďovky, chrobáky, mravce, roztoče, huby a ďalšie.
Horúca voda zamrzne rýchlejšie ako studená
Ak sa vám to v okamihu počutia zdá nelogické, hneď vám vysvetlíme ako je to možné. Nazýva sa to Mpemba efekt a objavený bol stredoškolákom z Afriky. Vysvetlení je viacero, čo ale vieme je, že studená voda sa síce reálne schladí rýchlejšie ako teplá, no keďže má určitú pamäť, molekuly v nej sú poprepájané väzbami, dlhšie teda trvá, kým sa pretrhnú a otočia inak. Takže studená voda začne v skutočnosti mrznúť neskôr.
Na iných planétach môžu pršať diamanty
Atmosféra Neptúna, Uránu a Saturna je tvorená vysokým tlakom, kvôli čomu môžu atómy uhlíka kryštalizovať, a teda sa vo výsledku premeniť na diamanty. Ako sa na túto skutočnosť prišlo? Vedci v laboratóriu vytvorili podmienky čo najviac podobné atmosfére spomínaných planét. Ďalší výskumníci zistili, že na Saturne môže ročne “napršať” takmer 100 ton diamantov.
Netopiere nie sú vnímavé voči väčšine vírusov
A platí to aj pre koronavírus. Netopiere sa, samozrejme, môžu nakaziť vírusmi aj ich šíriť, no geneticky majú tak dokonale vyvinutú ochranu proti nim, že im žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Výnimkou je vírus besnoty – tu sa u nich môžu prejaviť príznaky ochorenia, v ojedinelých prípadoch môžu aj zahynúť.
Pivo obsahuje dvakrát viac bubliniek ako šampanské
V jednej fľaši šampanského sa vytvorí približne jeden milión bublín, zatiaľ čo v pol litri piva sa vytvorí až dvakrát toľko. Takže aj keď sa nám zdá, že je to práve šampanské, ktoré má najviac bubliniek, nie je to pravda. A to je možno aj vysvetlenie, prečo sa pivo považuje za dobrú pomoc pri trávení.
