Fotograf zachytáva najúžasnejšie momenty prírody: 10 najlepších záberov

Divoká príroda má v sebe niečo magické – krásu, drámu, pokoj aj napätie. Zachytiť tieto pominuteľné okamihy si vyžaduje trpezlivosť, vášeň a skutočné porozumenie prírode. Práve týmto darom oplýva holandský fotograf Lennart Verheuvel, ktorý cez objektív svojho fotoaparátu približuje divákovi fascinujúci svet zvierat tak, ako ho bežne nevidíme.

1. Trpezlivosť je kľúč k dokonalému záberu.

Lennart Verheuvel má možno civilné zamestnanie právnika, no jeho srdce bije pre divočinu. Už od svojich dvanástich rokov si počas ciest na bicykli po okolitej prírode všimol svoje prvé vtáky a začal ich fotiť. Jedno z prvých stretnutí, ktoré si živo pamätá, bol vták, ktorého vtedy ešte nepoznal – penica čiernohlavá. Aj keď dnes vie, že ide o bežný druh, vtedy to preňho znamenalo začiatok celoživotného dobrodružstva za spoznávaním prírody.

2. Príroda odmení tých, čo čakajú.

Neskôr, ako dvadsiatnik, podnikol svoju prvú výpravu zameranú na pozorovanie divej zveri – a to rovno za ľadovými kráľmi Arktídy: ľadovými medveďmi. Tento zážitok ho presvedčil, že cicavce majú v sebe niečo výnimočné, čo ho lákalo viac než čokoľvek iné. Odvtedy kombinuje pozorovanie vtákov a cicavcov v Holandsku s cestami do zahraničia, kde sa sústredí na konkrétne druhy – najmä divoké mačky a medvede.

3. Objektív vidí to, čo srdce cíti.

Zaujímalo nás, ako sa Lennart pripravuje na prípadné riziká v divočine. Jeho odpoveď prekvapí: viac než zo stretnutia s predátormi má obavy z túlavých psov alebo dokonca z nečestných ľudí. „Divé zvieratá sú väčšinou predvídateľné – ak robíte hluk, vyhnú sa vám. Skôr sa bojím túlavých psov, než napríklad medveďa,“ hovorí.

4. Každý moment v prírode je dar.

Aj napriek tomu, že sa pohybuje v odľahlých oblastiach, so sebou nenosí žiadne špeciálne prostriedky na sebaobranu. Dôležité je podľa neho prispôsobiť sa miestnym podmienkam – niekde je bezpečné ísť len s miestnym sprievodcom alebo zostať vo vozidle. Tiež dbá na to, aby niekto vedel, kde sa nachádza, najmä ak ide do odľahlých oblastí, kde hrozí, že sa stratí.

5. Zvieratá neklamú – len žijú naplno.

Fotografia divej prírody je najmä o čakaní. Lennart hovorí, že to niekedy môže byť nudné – napríklad keď strávil tri dni v skrýši, aby odfotil rysa iberského. Inokedy zas celé týždne bez úspechu, ako pri hľadaní andského mačkovitého predátora – andskej horskej mačky. „Vždy sa však nájde niečo zaujímavé na pozorovanie – takže môj trpezlivosť nie je tak často skúšaná,“ dodáva.

6. Divokosť je najčistejšia forma krásy.

Niektoré zážitky sa však zapíšu do pamäte navždy. „Nikdy nezabudnem na chvíľu, keď sme po desiatich dňoch bez úspechu zbadali na kraji cesty obrovskú pandu veľkú. Bolo to nečakané, pretože sme celý čas hľadali v korunách stromov, a zrazu tam len tak stál samec pri ceste,“ spomína Lennart.

7. Skutočné dobrodružstvo sa začína v tichu.

Aj keď nie vždy nájde zviera, ktoré je cieľom jeho cesty, vždy sa nájde niečo, čo robí cestu nezabudnuteľnou. V prírode nikdy neexistuje záruka, ale ak ste tam vonku, vždy príde niečo výnimočné.

8. Pravá fotografia sa nerodí v pohodlí.

Ak milujete prírodu alebo len obdivujete dobrú fotografiu, práca Lennarta Verheuvela vám ponúkne pohľad do sveta, ktorý je často skrytý našim očiam – no vďaka jeho objektívu ožíva v plnej kráse.