Fotografia „krvavej soboty“, ktorá láme srdce. Prečítajte si smutný príbeh reality.
Krvavá sobota je fotografia, o ktorej ste pravdepodobne nepočuli. Skrýva sa však za ňou neuveriteľne srdcervúci príbeh, ktorý by sa mal dostať ku každému. Fotografia bola urobená len chvíľu po tom, čo v roku 1937 na Šanghaj zhodili bomby. Zachytáva malé dieťa obklopené spúšťou, ktorá bola dôsledkom japonského leteckého útoku. Zároveň poukazuje na hrôzy vojny, o ktorých sa ľudia boja rozprávať aj po desiatkach rokov.
Po tom, čo Japonsko v roku 1931 napadlo Mandžusko, dostalo sa do viacerých konfliktov, pričom v roku 1937 sa začala krvavá bitka o Šanghaj, kedy bola vytvorená fotografia, o 15 dní neskôr bola Krvavá sobota zvečnená na filme.
Obrázok plačúceho dieťaťa obklopeného troskami sa rozšíril po Európe a dokonca aj Spojených štátoch amerických.
„Krvavá sobota“ a bitka o Šanghaj
Medzi 13. a 23. augustom 1937 sa čínska armáda zo všetkých síl snažila odraziť postup japonskej cisárskej armády pri útoku na Šanghaj. Čínske lietadlá bombardovali japonské lode aj sily, ale nedostatok munície im bránil v porazení nepriateľa.
Sobota 14. augusta 1937 bola obzvlášť krutým a krvavým dňom, z ktorého vyplynulo veľké množstvo úmrtí. Nazýva sa aj „Čierna sobota“ alebo „Krvavá sobota“, pre množstvo úmrtí a krviprelievania, ktoré z toho vyplynuli. V dôsledku zhodenia bômb bolo zranených alebo usmrtených dokopy 300 000 civilných utečencov.
Po „Krvavej sobote“ konflikt pokračoval, hoci sa vynakladalo úsilie na obnovenie poriadku a návrat k akémukoľvek zdaniu normálnosti v meste. Po príchode vlny približne 80 000 japonských vojakov do Číny, však túto predstavu vo významnej miere zmarili. Postupne sa však pozemné boje presunuli skôr do pobrežných oblastí Číny.
Muž, ktorý urobil fotografiu „Krvavej soboty“, si spomínal, že v ten deň mal topánky nasiaknuté krvou
Keď sa členovia medzinárodnej tlače dozvedeli, že japonské sily sa 28. augusta 1937 chystajú bombardovať čínsku blokádu na rieke Whampoo v Šanghaji, mnohí z nich sa zhromaždili na strechách domov, aby sa pokúsili odfotiť túto udalosť. Čakali celé hodiny, no keď sa k nim dostala správa, že sa bombardovanie odložilo, mnohí sa rozhodli svoje miesto opustiť. Neodišli však úplne všetci. Wong trpezlivo zostal vyčkávať, vďaka čomu sa mu podarilo byť svedkom celej katastrofy.
Zasiahnutá bola železnica a on musel sledovať ako všade – na železnici aj nástupištiach – ležia mŕtve telá alebo časti tiel. Vydal sa medzi mŕtvoly, aby zdokumentoval čo najviac. Vtedy videl ako muž zachraňuje dieťa, ktoré prežilo. A nebolo jediné.
Na druhý deň sa dozvedel, že železnica nebola pôvodným cieľom, no civilistov si zamenili za vojakov. Z 1 800 osôb (vrátane žien a detí) prežilo asi 300.
Japonci obvinili Wonga zo zinscenovania fotografie
Fotografia plačúceho dieťaťa sa dostala do medzinárodných spravodajských zdrojov a šírila sa po celom svete. Odhadom ju do októbra 1937 videlo približne 136 000 000 ľudí. Japonci však prišli s obvinením, že je fotografia falošná. Dokonca vypísali za hlavu Wonga odmenu, aby dokázali, že majú pravdu. V dôsledku toho musel ujsť do Honkongu.
