Jednou zo základných potravín, ktoré nesmú chýbať v chladničke žiadneho človeka je syr. Či už rôzne druhy tvrdých syrov alebo mäkký syr, jednoducho na výber je nespočetné množstvo druhov, no všetky sú jedinečné, obľúbené a nesmierne chutné. Navyše je dôležité dodať, že syr je jednou z najkonzumovanejších potravín na svete.
Odkiaľ ale syr ako taký pochádza? Vedci sa domnievajú, že z prostredia Ázie, kam vedú stopy o prvých vedomostiach o procese výroby syra, čo siaha približne 8 tisíc rokov do histórie. To je však len špička ľadovca, čo sa týka zaujímavostí o histórii syrov. Tu vám ponúkame zopár ďalších príbehov, aby ste lepšie pochopili popularitu tejto potraviny.
Egypťania používali trstinu na výrobu tvarohu z kozieho mlieka
Tvaroh sa stal pre ľudí populárny ako jeden z prvých produktov spracovania mlieka, samozrejme spolu so srvátkou, ktorá pri jeho výrobe vzniká. Predpokladá sa, že úplne prvotná verzia dnešného tvarohu pochádzala z čias Egypta, kedy starovekí Egypťania využívali trstinové rohože pomocou ktorých cedili srvátku, aby zostal len samotný tvaroh. Nepoužívali ale mlieko kravské, namiesto neho využívali kozie mlieko.
Cheddar bol vynájdený v Anglicku a rozšíril sa rozšíril aj do koloniálnych krajín
Populárny tvrdý syr Cheddar dostal svoje meno po jednej malej dedinke, ktorá sa nachádzala v anglickom Somersete. Vyrábal sa tu z nepasterizovaného kravského mlieka, pričom kľúčovým procesom pri jeho výrobe bolo takzvané lisovanie čerstvého tvarohu (pomocou predmetu s ťažkou váhou), aby sa vytlačila prebytočná tekutina. Vďaka tomu mohol syr vydržať oveľa dlhšie.
Dedina Cheddar bola známa mliekarenskym priemyslom, ale napriek tomu sa našli historici, ktorí sa domnievajú, že recept na tento syr sem mohli priniesť ešte Rimania z francúzskej oblasti Cantal. Prvá známa zmienka o Cheddare pochádza z roku 1170, keď kráľ Henrich II. kúpil viac ako 4500 kilogramov.
Denná dávka syra pre rímskeho vojaka bola asi 30 gramov pecorina
Pecorino je syr vyrábaný z ovčieho mlieka (slovo pecora znamená v taliančine ovca), pričom na jeho výrobe sa podieľali 3 rôzne regióny – Rím (pecorino Romano), Sardínia (pecorino Sardo) a južne od Toskánska (pecorino Toscano). Pôvodne ho vyrábali pastieri z nadojeného mlieka len pre vlastné účely, presný dátum vzniku syra nie je známy. Určite to však bolo za čias starovekého Ríma.
Z určitých zdrojov totiž vieme, že rímski vojaci dostávali povinnú dennú dávku asi 30 gramov tohto syra. Columella (4 pred n. l. – asi 70 n. l.) bol v danej dobe vzdelaným a skúseným odborníkom v oblasti poľnohospodárstva, a tak podrobne spísal celý proces výroby pecorina. Aj dnes, o viac ako 2 tisíc rokov neskôr, používame tie isté princípy.
Mnísi vynašli smradľavé syry s kôrkou
Kedysi sa za syr s kôrkou považoval ktorýkoľvek, ktorý bol umytý v slanom náleve. Nájdu sa ľudia, ktorí ich označujú aj za „kláštorné” syry kvôli miestu, kde boli vynájdené.
Prvýkrát sa začali objavovať už v stredoveku na území Belgicka, neskôr Holandska a v severnom Francúzsku. Podľa legendy mních z 12. storočia používal solené pivo na čistenie stien pivnice, kde prebiehalo zrenie syra. Pri upratovaní sa rozhodol natrieť aj syr osoleným pivom. Po niekoľkých náteroch (s odstupom času) zostal syr oranžovej farby a zapáchal. Mních sa odhodlal ochutnať ho. Narazil na príjemnú krémovú textúru a výraznú chuť.
Nakoľko z náboženských dôvodov nekonzumovali mäso, začali s obľubou vyrábať syry, ktoré boli pre nich dobrým alternatívnym zdrojom bielkovín. Syry začali aj predávať, aby získali financie pre kláštor. Medzi druhy syrov na vzniku ktorých sa podieľali patrí napríklad syr Époisses alebo Munster.
Legenda hovorí, že prvý syr vznikol pravdepodobne náhodou
Faktom je, že veľa dobrých a užitočných vecí vzniklo náhodou. A okolo pôvodu vyroby syra koluje veľa legiend. Isté je, že výroba súvisí s domestikáciou zvierat – konkrétne kráv, oviec a kôz, čo bolo asi 8 až 10 tisíc rokov dozadu.
Jedna teória však hovorí, že syr mohol byť objavený náhodne v dôsledku praxe nomádskych kmeňov žijúcich v Strednej Ázii. Tí totiž bežne skladovali mlieko vo vrecúškach vyrobených z očistených zvieracích žalúdkov. Údajne nebol jeden žalúdok dostatočne vyčistený a obsahoval zvyšky tráviacich enzýmov, ktoré fungovali ako syridlo a z mlieka sa stal tvaroh a srvátka.
Ďalšia teória hovorí, že mlieko bolo solené, aby sa dlhšie uchovalo a soľ spôsobila jeho vyzrážanie.
