Historický objav: Dánski archeológovia našli rímsku prilbu a 1 500 rokov starú zbroj
Archeológovia v Dánsku objavili poklad starý 1 500 rokov, ktorý obsahuje zbrane, brnenie a jedinú známu rímsku prilbu nájdenú v krajine. Nález pravdepodobne súvisí s rituálnou obeťou alebo vojnovou korisťou z doby železnej.
Nečakaný objav pri výstavbe diaľnice
Archeológovia z Kultúrneho múzea vo Vejle objavili tento jedinečný poklad pri vykopávkach pred výstavbou novej diaľnice v oblasti Løsning Søndermark, severozápadne od mesta Hedensted.
Doteraz bolo na mieste odkrytých viac ako 100 zbraní, vrátane mečov, kopijí, oštepov, reťazového brnenia a rímskej prilby.
Podľa vedúceho výskumu Eliasa Witteho Thomasena ide o mimoriadny objav, ktorý poskytuje nový pohľad na spoločenskú štruktúru a vojenské zvyklosti v dobe železnej.
„Od prvých prieskumov sme vedeli, že toto miesto je výnimočné, ale rozsah a význam nálezu prekonali naše očakávania,“uviedol Thomasen vo vyhlásení.
Rituálna obeta alebo vojnová korisť?
Podľa archeológov neboli objavené predmety súčasťou bežného vojenského skladu, ale pravdepodobne pochádzajú z ceremoniálneho obetného rituálu.
Zbrane boli zakopané v ruinách dvoch domov – jedna budova bola pred zakopaním zbraní zrúcaná, zatiaľ čo v druhej boli zbrane pochované už počas jej výstavby.
Vedci sa domnievajú, že ide o pozostatky ceremónií spojených s pohrebmi alebo vojenskými víťazstvami miestneho náčelníka, ktorý mohol viesť svojich bojovníkov do bitky.
Prvé osídlenie oblasti pochádza už z 1. storočia n. l., pričom v 5. storočí n. l. sa tu usídlili mocné rody s vojenskou silou a spoločenským vplyvom.
Rímska prilba – jedinečný artefakt v Dánsku
V priebehu vykopávok sa archeológom podarilo objaviť vzácne železné pláty, ktoré cez röntgenové snímky identifikovali ako súčasti rímskej prilby.
Tieto pláty pochádzajú z oblasti krku a lícnych strán prilby a patria do obdobia okolo 4. storočia n. l., keď Rímska ríša viedla vojny s germánskymi kmeňmi.
Hoci Dánsko ležalo mimo hraníc Rímskej ríše, historické pramene naznačujú, že rímski velitelia považovali germánskych bojovníkov za obávaných nepriateľov a niektorých si dokonca najímal rímsky vojenský aparát.
Podľa Thomasena prilba mohla patriť germánskemu náčelníkovi, ktorý slúžil v rímskej armáde a neskôr sa s ňou vrátil domov. Alternatívne mohla byť ulúpená v bojoch proti Rimanom a neskôr prinesená do Jutska.
Prečo boli zbrane úmyselne poškodené?
Vedcov zaujala aj skutočnosť, že objavené vojenské vybavenie bolo zámerne znehodnotené – hroty oštepov boli oddelené od rukovätí, čepele mečov odlomené od rukovätí a samotná prilba bola nájdená iba v dvoch malých fragmentoch.
Podľa odborníkov je to dôsledok rituálov po bitkách, pri ktorých víťazi znehodnocovali vojnovú korisť, aby ju nepriateľ nemohol opätovne použiť.
„Takéto praktiky boli v dobe železnej bežné,“ dodáva Thomasen. „Zbrane boli rituálne zničené a rozdelené medzi členov komunity ako dôkaz víťazstva.“
Ďalšie významné objavy
Okrem rímskej prilby a zbraní archeológovia našli aj:
- Reťazové brnenie, ktoré bolo pravdepodobne vlastníctvom samotného náčelníka
- Bronzové náhrdelníky nazývané „prstene prísahy“, symbolizujúce moc a prestíž
- Pozostatky konskej uzdy a bronzovej trúbky, čo naznačuje ceremoniálny alebo vojenský význam lokality
Význam nálezu a budúca prezentácia
Niektoré z objavených artefaktov, vrátane častí rímskej prilby, budú čoskoro vystavené v Kultúrnom múzeu vo Vejle, kde budú môcť návštevníci vidieť tieto vzácne historické predmety na vlastné oči.
Archeológovia veria, že ich objav poskytne nové poznatky o germánsko-rímskych vzťahoch, vojenskej organizácii a rituáloch v neskorom období železnej doby v severnej Európe.
„Tento objav je jedinečný a poskytuje vzácny pohľad na obdobie vojnových konfliktov a kultúrnej výmeny medzi Germánmi a Rímskou ríšou,“ uzavrel Thomasen.
