V priebehu 20. a 21. storočia bolo ľudstvo svedkom mnohých prevratných pokrokov a úspechov. Popri týchto triumfoch však došlo aj k množstvu rozhodnutí, ktoré zanechali trvalý vplyv a často viedli ku katastrofálnym následkom. V tomto článku sa ponoríme do sféry retrospektívy a preskúmame zopár najhorších rozhodnutí prijatých počas týchto dvoch storočí.
Bombardovanie Hirošimy a Nagasaki
Hoci bol Harry Truman pod extrémnym tlakom, aby ukončil vojnu a znížil americké straty, jeho rozhodnutie zhodiť 6. a 9. augusta 1945 dve atómové bomby bolo chybné. Japonci už boli porazení. Podľa generála armádneho letectva Henryho H. (Hapa) Arnolda: „Vždy sa nám zdalo, že Japonci sú už na pokraji zrútenia.“ Prezident Eisenhower v rozhovore pre Newsweek vyhlásil: „Japonci boli pripravení kapitulovať a nebolo potrebné ich zasiahnuť tou strašnou vecou.“
Vojna vo Vietname
Generál MacArthur povedal, že každý minister obrany, ktorý radí prezidentovi viesť pozemnú vojnu, by si mal „dať vyšetriť hlavu“. Nanešťastie práve túto radu dal minister obrany Robert McNamara prezidentovi Johnsonovi a počet vojakov v polovici 60. rokov prudko stúpol. Vojna vyhovovala nepriateľovi. Vo Vietname nebola povolená žiadna domáca opozícia, takže vláda sa nemusela obávať verejnej mienky. Vietnam disponoval veľkým počtom obyvateľov, ktorí sa mohli pred americkou palebnou silou ukryť v hustej džungli. Naopak, médiá v Spojených štátoch často kritizovali vojnové úsilie. Američania nemajú radi vysoké straty na životoch, najmä nie v nekonečnej vojne na druhom konci sveta.
Mao zostal pri moci
Keby tak padlo rozhodnutie o odstavení predsedu Maa od moci! Dlho trpiaci čínsky ľud by bol ušetrený Veľkého skoku vpred, Veľkého hladomoru v rokoch 1958 – 1962 a kultúrnej revolúcie. Len jeden z Maových skvelých nápadov počas Veľkého skoku – jeho plán na vyhubenie vrabcov. Myslel si, že vrabce konzumujú predovšetkým obilie, pričom v skutočnosti konzumujú veľa hmyzu. Keď vrabce zmizli, populácia kobyliek explodovala a spôsobila obrovské ekologické škody.
Versaillská zmluva
Za pomstychtivú Versaillskú zmluvu si azda najväčšiu vinu zaslúži premiér Clemenceau, hoci niektorí jeho krajania ho považovali za príliš veľkorysého. Napriek sľubom daným ústredným mocnostiam si víťazi rozdelili územie bez ohľadu na želania obyvateľov. Nemecko bolo zaťažené obrovskými reparáciami, ktoré nebolo možné zaplatiť. Ekonóm John Maynard Keynes o tomto rozhodnutí napísal: „Som presvedčený, že kampaň za zabezpečenie všeobecných nákladov vojny z Nemecka bola jedným z najvážnejších činov politickej nerozumnosti, za ktoré boli naši štátnici kedy zodpovední.“ Ústredné mocnosti boli nespravodlivo nútené prevziať výhradnú zodpovednosť za vojnu. Keynes dospel k záveru, že Versaillská zmluva bola „kartáginským mierom“. Versaillská pomsta zasiala semeno druhej svetovej vojny.
