Miesto plné hrôzy – psychiatricky ústav Willowbrook a jeho žalostné podmienky žitia

Prvé psychiatrické ústavy a praktiky v nich zavedené privádzajú človeka do stavu ozajstného strachu a hrôzy. Verte, či nie, rozhodne by ste sa v ňom nechceli ocitnúť a keby ste mali na výber s veľkou pravdepodobnosťou by ste si radšej zvolili smrť. Willowbrook bol ústav pre mentálne postihnuté deti a dospelých, ktorý fungoval neuveriteľných 40 rokov! No podmienky v ňom boli viac než žalostné (napokon v pokračovaní nášho článku to budete môcť sami posúdiť).

Našťastie sa do sveta dostalo svedectvo jedného z pacientov – Geralda Riveru a vo veľkej miery k uzavretiu ústavu prispeli aj slová Roberta Kennedyho.

Postupné odkrývanie hrôz v podobe tamojších praktík viedlo k zdeseniu spoločnosti. Bolo priam neuveriteľné, čo sa za tými múrmi legálne dialo – ľudia boli zámerne nakazení infekčným ochorením alebo figurovali ako subjekty k testovaniu nových liečiv. Našťastie alebo nanešťastie (vzhľadom k tomu ako dlho to celé trvalo) bol Willowbrook v roku 1987 oficiálne zatvorený.

Vo Willowbrooku Dr. Saul Krugman zámerne infikoval pacientov hepatitídou

Možno bol cieľ doktora šľachetný, no jeho prevedenie katastrofálne. V snahe nájsť vhodnú a účinnú liečbu svojich pacientov zámerne infikoval vírusom hepatitídy (nakazil ich prostredníctvom jedla bez toho, aby o tom čo i len tušili). Nepýtal si žiadne povolenie ani od samotných pacientov (v prípade detí rodičov či zákonných zástupcov).

Napriek jeho opovrhnutiahodnej práce sa mu v roku 1972 dostalo pocty – bol zvolený za prezidenta Americkej pediatrickej spoločnosti.  

Zlé podmienky, v ktorých pacienti museli žiť

Willowbrook bol totiž miestom pôvodne navrhnutým pre 4000 pacientov – kapacita sa však zaplnila prirýchlo. Razom ich počet dosiahol 6 tisíc ľudí, ktorí sa tlačili v stiesnených priestoroch. Postele mali umiestnené len niekoľko centimetrov od seba, trpeli nedostatkom toaletných potrieb a všade bola špina. Takisto bol nedostatok jedla alebo personálu, a tak pacienti hladovali. 

Willowbrook nebol podrobený žiadnym previerkam, čo viedlo k nekontrolovateľnému zneužívaniu zo strany zamestnancov

Dnes ľudia, ktorí chcú pracovať s ľuďmi či deťmi na podobných miestach musia mať patričné vzdelanie, bez ktorého by do práce nemohli byť prijatí. Kedysi sa nič podobné nevyžadovalo (aspoň nie na post “ošetrovateľa”). Takže tam mohol pracovať prakticky ktokoľvek s akýmikoľvek sklonmi a psychikou. Preto sa často stávalo, že pacienti boli vystavovaní nekontrolovateľnému sexuálnemu, fyzickému a emocionálnemu zneužívaniu zo strany zamestnancov.

Zbytočné úmrtia pacientov

Veľké množstvo pacientov zomrelo úplne zbytočne, ako následok niečoho, čomu by sa dalo pohodlne predísť – napríklad na epidémiu osýpok, chrípky alebo na nedostatok jedla, veľkú zimu či katastrofálnu hygienu. Nehovoriac o tom, že na každých 70 pacientov boli k dispozícii len dvaja alebo traja zamestnanci.

Zdroj