Japonský generál si po prepustení postavil väzenie vo vlastnej záhrade. Až do smrti sa sám trestal za vojnové zločiny!
Desať rokov väzenia považoval za príliš mierny trest. Japonský generál Hitoshi Imamura sa preto po prepustení rozhodol pre nezvyčajný krok, vo vlastnej záhrade si nechal postaviť repliku väzenskej cely a dobrovoľne v nej žil až do konca života! Jeho príbeh patrí medzi pozoruhodné a zároveň rozporuplné kapitoly dejín druhej svetovej vojny.
Z armádnej akadémie až na vrchol vojenskej kariéry
Hitoshi Imamura sa narodil 28. júna 1886 v japonskom meste Sendai do rodiny sudcu. V roku 1907 absolvoval Japonskú cisársku armádnu akadémiu a začal vojenskú kariéru. Postupne získaval vyššie hodnosti a pôsobil aj v zahraničí ako vojenský atašé.
Počas druhej svetovej vojny zastával významné veliteľské funkcie v japonskej cisárskej armáde. V roku 1941 dostal velenie nad 16. armádou, ktorá sa zapojila do invázie do Holandskej východnej Indie, na území dnešnej Indonézie. Neskôr velil aj jednotkám pôsobiacim v oblasti Novej Guiney a Šalamúnových ostrovov.
Vojnové zločiny zatienili jeho kariéru
Imamurova vojenská kariéra však bola spojená aj so závažnými zločinmi. Jednotky pod jeho velením boli obvinené z porušovania vojnového práva vrátane popráv spojeneckých vojnových zajatcov. Medzi uvádzané prípady patrilo takzvané zverstvo s prasacími košmi, pri ktorom boli zajatci prevážaní v bambusových košoch určených pôvodne pre ošípané. Pri hodnotení Imamurovej zodpovednosti bolo podstatné aj to, čo ako veliteľ vedel, čomu mohol zabrániť a akú zodpovednosť niesol za konanie svojich podriadených.
Sám žiadal, aby sa jeho proces urýchlil
Po kapitulácii Japonska v roku 1945 sa Imamura vzdal austrálskym silám. V apríli 1946 napísal austrálskemu veliteľovi so žiadosťou o urýchlenie vlastného súdneho procesu. Podľa dobových správ chcel, aby sa urýchlilo aj stíhanie ďalších vojnových zločincov pod jeho velením. V roku 1947 ho austrálsky vojenský súd v Rabaule odsúdil na desať rokov odňatia slobody. Trest si odpykával vo väznici Sugamo v Tokiu.
Desať rokov mu nestačilo
V roku 1954 sa Imamura dostal na slobodu. Svoj trest však považoval za neprimerane mierny vzhľadom na zodpovednosť, ktorú cítil za činy svojich podriadených. Namiesto toho, aby sa jednoducho vrátil k bežnému životu, rozhodol sa vytvoriť si vlastné miesto na dobrovoľné odlúčenie. Vo svojej záhrade si nechal postaviť malú repliku väzenskej cely, ktorá pripomínala prostredie, v ktorom si odpykával oficiálny trest.
Vo vlastnej cele zostal až do smrti
Imamura v tejto replike žil dobrovoľne až do svojej smrti 4. októbra 1968. Mal 82 rokov. Jeho rozhodnutie sa často interpretuje ako osobná forma pokánia a snaha niesť dôsledky zodpovednosti, ktorú cítil za vojnové zločiny.
Je však dôležité odlišovať historicky doložené udalosti od interpretácie jeho motívov. Skutočnosť, že si nechal postaviť repliku väzenia a žil v nej až do smrti, je súčasťou jeho životopisov. To, ako presne vnímal vlastné rozhodnutie a čo ním chcel dosiahnuť, vychádza najmä z opisov jeho konania a dobových či neskorších interpretácií.
