Jedinečný objav slovenských vedcov. Našli dva doteraz neznáme druhy baktérií
Aj na Slovensku sa stále ukrývajú organizmy, ktoré boli pre vedu donedávna neznáme. Mikrobiológom z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa podarilo identifikovať dva nové druhy baktérií pochádzajúce z nezvyčajných prostredí.
Jednu našli v zlatej bani, kde sa dokáže vyrovnať s prítomnosťou ťažkých kovov. Druhá pochádza z mimoriadne slaného prostredia prešovského Solivaru a vedcov zaujala nezvyčajným spôsobom, akým sa tam dokázala prispôsobiť.
Prvý objav pochádza zo zlatej bane
Baktériu s názvom Pollutimonas rozaliensis vedci izolovali zo zlatej bane Rozália pri obci Hodruša-Hámre. Pri podrobnejšom skúmaní zistili, že nezodpovedá dovtedy známym druhom.
Mikroorganizmus je zaujímavý najmä tým, že pochádza z prostredia výrazne zaťaženého ťažkými kovmi a dokáže voči nim odolávať. Práve táto schopnosť by mohla byť predmetom ďalšieho výskumu.
Vedci chcú skúmať aj jeho možné využitie v biotechnológiách či pri environmentálnych postupoch zameraných na znečistenie ťažkými kovmi.

V Solivare našli baktériu s nezvyčajnou schopnosťou
Druhý objav pochádza z úplne odlišného prostredia. V soľanke prešovského Solivaru vedci objavili baktériu, ktorú pomenovali Idiomarina solivarensis.
Život v prostredí s vysokou koncentráciou soli a malým množstvom dostupných živín si vyžiadal špeciálne prispôsobenie. Podľa výskumníkov sa pri tejto baktérii objavil mechanizmus adaptácie na vysoké množstvo soli, ktorý doteraz pri inom bakteriálnom druhu nebol pozorovaný.
Mikroorganizmy v Solivare sa navyše dlhodobo vyvíjali v izolovanom prostredí. Vedcom preto môžu pomôcť lepšie pochopiť evolúciu baktérií v extrémnych podmienkach.
Objav nového druhu trvá roky
Nájsť nezvyčajnú baktériu ešte automaticky neznamená objaviť nový druh. Po odbere vzoriek nasleduje množstvo laboratórnych analýz, pri ktorých vedci skúmajú DNA, vlastnosti mikroorganizmu aj podmienky potrebné na jeho život.
Výsledky zároveň musia porovnať s už známymi druhmi a splniť požiadavky potrebné na oficiálny vedecký opis. V prípade práce košických mikrobiológov trvala cesta od prvých odberov až po publikovanie výsledkov takmer šesť rokov.
Extrémne prostredia môžu ukrývať ďalšie neznáme organizmy
Oba nálezy ukazujú, že aj prostredia, ktoré sa na prvý pohľad zdajú pre život veľmi nehostinné, môžu ukrývať pozoruhodné mikroorganizmy.
Výskum tak môže priniesť nielen nové poznatky o evolúcii a schopnosti baktérií prispôsobovať sa extrémnym podmienkam, ale časom aj praktické využitie. Štúdium života v takýchto prostrediach môže byť zaujímavé aj pre výskum podmienok, za ktorých by mikroorganizmy mohli existovať mimo Zeme.











