Klince, pivo a lampáš hanby – takto vyzerali preteky Tour de France v minulosti!
V súvislosti so športom sa väčšinou skloňujú pochybenia a následné tresty, ktoré bývajú poriadne tvrdé. Oveľa menej ľudí však vie, že kedysi fungoval šport trochu inak a v niektorých disciplínach sa diali obrovské prešľapy. Príkladom takéhoto športu je cyklistika a známe Tour de France.
Prví súťažiaci boli naozaj vynaliezaví v snahe potopiť ostatných súťažiacich, a teda rivalov či konkurenciu. Neraz sa do intríg zapájali aj fanúšikovia, aby sa uistili, že sa do cieľa dostane ich obľúbenec. Kvôli podobným incidentom nechýbalo veľa a boli by slávne preteky nadobro zrušili. Našťastie sa tak nestalo a môžeme ich obdivne sledovať aj dnes.
Súťažiacim pomáhali aj autá a motocykle
Jeden z cyklistov Hippolyte Aucouturier vymyslel nenápadnú metódu, ako si pomôcť. V roku 1904 sa drôtikom pripevnil k autu, ktoré ho nevedomky ťahalo dopredu. Možno by mu to aj bolo vyšlo, keby auto išlo menej podozrivou rýchlosťou.
Priemerná rýchlosť pretekárov sa totiž pohybovala kdesi inde. Keď Garin vyhral v roku 1903, jeho priemerná rýchlosť bola 24 kilometrov za hodinu. Používali sa však aj iné triky ako vyhrať, ako napríklad nasypať súperom do treniek prášok.
Cyklisti počas pretekov padali ako muchy a porazený si musel nasadiť červený lampáš
Prvá etapa úvodnej Tour de France pozostáva z dráhy dlhej 480 kilometrov (pre porovnanie priemerná etapa v dnešnom Tour de France meria asi 100km), ktoré mali prejsť za jeden jediný deň. Zo 60 cyklistov, ktorý vyrazili z Paríža ich do cieľa v Lyone prišlo len 37. Celé Tour de France v tom čase dokončilo iba 21 cyklistov! Posledného dokonca čakala hanba v podobe nosenia červeného lampáša. Do cieľa prišiel až dva dni po víťazovi.
Vyčerpávajúca trasa prinútila tretinu cyklistov vzdať sa hneď v prvý deň
Prvá Tour de France pozostávala zo šiestich etáp, ktorých celková dĺžka dosahovala 2400 kilometrov. Terén cesty bol náročný a bicykle oveľa menej kvalitné ako dnes, takže sa niet čo čudovať, že mnohí skončili hneď na začiatku. Navyše medzi jednotlivými etapami mali len deň odpočinku.
„Malý kominár“ a jeho podozrivé víťazstvo
Víťaz pretekov Tour de France v rokoch 1903 a 1904, Maurice Garin, mal zaujímavú prezývku „Malý kominár“. Garin často jazdil s cigaretou v ústach. Svoje víťazstvo pripisoval strave počas pretekov: červené víno, ustrice, niekoľko litrov tapioky a horúca čokoláda. V skutočnosti mu však pomohlo podvádzanie. Garin zrážal jazdcov z bicyklov a dokonca sa odviezol vlakom, aby si skrátil jednu etapu.
Cyklisti hádzali na cestu klince
Podvádzanie sa začalo už na prvých pretekoch Tour de France v roku 1903. V prvej súťaži sa súperi Maurice Garin a Fernand Augereau takmer pobili, keď Garin povedal svojim priateľom, aby dvakrát zrazili Augereaua z bicykla. Bežnou praxou bolo aj hádzanie klincov počas nočnej jazdy, kedy boli cyklisti takmer bez dozoru.
Cyklisti sa počas pretekov zastavovali v krčmách
V minulosti boli pravidlá oveľa voľnejšie a nebránili cyklistom zastaviť sa aj počas pretekov na pivo. Zastaviť sa mohli aj na jedlo a problém nebol ani v užívaní ľahkých drog.
