Krízy a neistota tlačia firmy ku dnu. Počet bankrotov v západnej Európe prudko stúpa
Počet firemných bankrotov v západnej Európe dosiahol vlani najvyššiu úroveň od roku 2013. Podľa údajov spoločnosti Creditreform vlani skrachovalo 190 449 podnikov, čo predstavuje nárast o 12,2 % oproti predchádzajúcemu roku.
Slabý rast, neistota a drahé energie
Podnikateľské prostredie v Európe čelí už niekoľko rokov kombinácii kríz, ktoré brzdia hospodársky rast a sťažujú prežitie najmä menším firmám.
„Tri roky stagnácie a hospodárskeho poklesu zachvátili nielen Nemecko. Európa trpí slabým hospodárskym rastom,“ uviedol Patrik-Ludwig Hantzsch, vedúci ekonomického výskumu Creditreform.
Najvýraznejšími faktormi zostávajú vysoké ceny energií, klesajúci dopyt a geopolitická neistota, ktoré firmám neumožňujú zotaviť sa po pandémii ani investovať do rastu.
Bankroty stúpajú takmer všade
Zo 17 krajín západnej Európy zaznamenalo 15 medziročný nárast platobnej neschopnosti.
Francúzsko si pripísalo až tretinu všetkých bankrotov – 66 088 prípadov.
Grécko zaznamenalo najprudší nárast – až o 42,5 %, s celkovým počtom 2 012 bankrotov.
V Nemecku, ktoré je najväčšou ekonomikou Európy, požiadalo o insolvenciu 22 070 firiem, čo predstavuje nárast o 22,5 % oproti roku 2023.
Situácia je vážna, výhľad neistý
Od roku 2021, keď Creditreform evidoval 112 686 firemných bankrotov, sa ich počet zvýšil takmer o 70 %. Tento vývoj ukazuje, že krízové faktory už nie sú len krátkodobým otrasom, ale dlhodobejším trendom, ktorý ohrozuje stabilitu európskeho podnikateľského prostredia.
Aj keď mnohé vlády zavádzajú podporné opatrenia, súčasná kombinácia externých šokov a vnútorných slabostí ekonomík zatiaľ nedáva veľa dôvodov na optimizmus.
