Vedecký tím francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum, ktorý vedie Stéphen Rostain, objavil niečo, čo mení pohľad odbornej komunity na Amazóniu z predkolumbovskej éry. Za pomoc laserových senzorov LiDAR dokázali zmapovať hlinené mohyly objavené v Ekvádore v roku 2015. Ide o oblasť v údolí rieky Upano. Mohli tak následne vytvoriť 3D modely, ktoré by boli voľným okom neviditeľné. Dôvodom je hustá vegetácia džungle a jej neprístupnosť.
A čo táto technológia odhalila? Podarilo sa im objaviť oblasť, ktorá pozostávala z viac ako 6000 vyvýšených hlinených platforiem zaberajúcich plochu približne 300 km2. Každá plošina sa nachádzala približne dva metre nad zemou a bola veľká 200 m2. Odhady vedcov naznačujú, že išlo o budovy, z ktorých prevažná časť boli domy. Niektoré boli pamiatky a iné náboženské centrá. Ako na to prišli? Prezradila to ich veľká plocha približne 5600 m2.
To však nie je všetko! Mohyly boli dokonca obklopené kanálmi a cestami. Najdlhšia cesta mala minimálne 25 km a spájala niekoľko osád. Kanály využívali pravdepodobne na pestovanie plodín, ako napríklad kukurice, fazule alebo batatov. To naznačuje aj keramika objavená v tejto oblasti.
Vedci publikovali svoje zistenia v odbornom časopise NewScientist, čím spochybnili všetky predstavy o predkoloniálnej Južnej Amerike. Zistilo sa, že preskúmané plochy sú také veľké, že v tejto oblasti mohlo žiť až desaťtisíc obyvateľov. Niektorí predpokladajú, že ich mohlo byť až stotisíc. Čo by znamenalo? Skúmané miesto tak mohlo byť v tom čase väčšie než vtedajší Londýn.
Pýtate sa, z akého obdobia táto civilizácia pochádza? Ide o obdobie približne 500 rokov nášho letopočtu. Bola predchodkyňou civilizácií Aztékov a Inkov, pričom sa predpokladá, že žila súčasne s mayskou civilizáciou. Vedci sa doposiaľ venovali výskumu práve troch spomínaných civilizácií, pretože nepredpokladali, že v Amazónii mohla žiť iná komplexná civilizácia. Chýbali totiž zostatky kameňa, o ktorom sa predpokladalo, že bol základom budovania podobne komplikovaných miest. Nové objavy z údolia Upano však ukazujú, že obyvatelia Amazónie boli schopní stavať aj z iného materiálu ako z kameňa. Mestá boli postavené za pomoci dreva, čo mení možnosti archeologických výskumov.
Charles Clement, odborník z Národného inštitútu pre výskum Amazónie, uviedol, že ide o doposiaľ najväčší osídlený komplex, aký sa doteraz v Amazónii objavil. K dnešnému dňu sa vyskytlo množstvo správ o existencii osád a veľkých miest v oblasti Amazónie, no väčšina ľudí ich zmietla zo stola a označila ich ako legendy. Nový výskum však vynára otázku, či by sme im nemali venovať viac pozornosti. Amazonský objav má totiž potenciál zmeniť naše chápanie histórie a vytvoriť priestor pre nové výskumné aktivity, preto by bola škoda nesústrediť sa na nové poznatky.
