že rozdiely medzi mozgami apatických a aktívnych ľudí sú viditeľné.
Možno sa o to až tak nezaujíma, ale čerstvo objavené rozdiely v tom, ako naše mozgy fungujú by mohli vysvetľovať, prečo sú niektorí ľudia apatickí a leniví. Vedci tvrdia, že motivácia môže byť viac o biológii ako len o postoji.
Skeny z magnetickej rezonancie (MR) ukázali, že mozgová aktivita 40-tich zdravých dobrovoľníkov vrcholila vtedy, keď sa rozhodovali, či vynaložia nejaké úsilie výmenou za odmenu.
Skeny odhalili výrazné rozdiely v mozgoch tých, ktorí získali nízke skóre v predchádzajúcom dotazníku, ktorý bol zameraný na odhadnutie ich všeobecnej úrovne motivácie.
Výskumníci štúdie vo svojom vyhlásení minulý týždeň prehlásili, že keď sa ľudia rozhodnú niečo urobiť, ich premotorická kôra má tendenciu rozsvietiť sa tesne predtým, ako sa ostatné miesta v mozgu, ktoré kontrolujú pohyb, stanú aktívnymi. Apatickým ľuďom, ktorí sa rozhodujú, či niečo spravia alebo nie, sa premotorická kôra rozsvietila paradoxne viac než aktívnym ľuďom.
Vedci zistili, že mozgové spojenia zodpovedné za prechod od rozhodovania k skutočným činom musia byť u apatických ľudí menej aktívne. To znamená, že ich mozog je nútený pracovať ťažšie, aby ich dohnal k činnosti.
„Ak je potrebné väčšie množstvo energie na naplánovanie činnosti, pre apatických ľudí je namáhavejšie vykonať ju,“ vysvetlil člen študijného tímu, neurologický výskumník Masud Husain z univerzity v Oxforde. „Ich mozog musí vynaložiť viac úsilia.“
Iná štúdia v roku 2012 hovorí, že hladina dopamínu v mozgu by takisto mohla mať vplyv na motiváciu. Vedci varujú, že zistenia publikované v magazíne Cerebral Cortex pravdepodobne nevysvetľujú všetky prípady apatie a lenivosti, mohli by však nájsť uplatnenie pri liečbe extrémnych prípadov. „To, že máme viac informácií o mozgových procesoch, ktoré sú základom motivácie, nám pomáha lepšie pochopiť, ako by sme mohli nájsť liečbu patologických stavov extrémnej apatie.“.“
Precital by som si to, ale nechce sa mi… :D