Ľudia, ktorí nikdy nepociťujú únavu – genetická výnimka, ktorá ohromuje vedcov!
Predstavte si, že by ste mohli neobmedzené pracovať alebo si užívať život a kamarátmi alebo rodinou. Mohli by ste behať alebo cvičiť celé hodiny až dni a stále by ste sa cítili svieži. Pre väčšinu ľudí je to priam nepredstaviteľné a predovšetkým nezrealizovateľné. Ako však poznáme genetiku a jej zákonitosti, nič nie je vylúčené, preto vám predstavíme jedincov, ktorých fyziológie hospodárenie s energiou sa podstatne líši od bežného človeka.
Ako to teda je? Čítajte ďalej a dozviete sa viac o týchto nezničiteľných ľuďoch.
Ako telo v prirodzenom stave vníma únavu?
Únava vzniká, keď svaly spotrebúvajú ATP – molekuly energie bunky. Nervový systém a mozog prijímajú signály z tela, ktoré vytvárajú pocit vyčerpania. Normálny človek potrebuje spánok, jedlo a odpočinok, aby regeneroval energiu a telo sa nezničilo.
Mitochondriálne mutácie u neunaviteľných ľudí
Mitochondrie sú organely nachádzajúce sa v bunkách, ktoré sa podieľajú na produkcii ATP. Niektoré vzácne mutácie u ľudí zlepšujú efektívnosť mitochondrií, takže telo produkuje viac energie, tým pádom sa unaví podstatne pomalšie. Takéto mutácie potom vo výsledku ovplyvňujú aj výdrž pri cvičení.
Gén myostatín
Myostatín reguluje rast svalov, jeho mutácie vedú k nadmernému rastu svalov a väčšej sile. Ľudia s týmito mutáciami môžu vykonávať fyzicky náročné aktivity bez typickej únavy ( v podobe „svalovice“).
Ďalšie genetické mutácie
Existujú ďalšie mutácie génov, ktoré zlepšujú metabolizmus a schopnosť tela vytrvať v dlhodobej fyzickej aktivite.
Výskumy ukazujú, že tieto varianty sa často vyskytujú u elitných ultramaratóncov alebo v komunitách ľudí vykonávajúcich vytrvalostné športy.
Príklady z praxe
Takýto ľudia (celá rodina) bola identifikovaná napríklad vo Fínsku či Taliansku. Ich prednosťou bolo zvládanie dlhodobej fyzickej aktivity bez vyčerpania.
Genetická predispozícia u niektorých športovcov umožňuje ich telu regenerovať rýchlejšie a zvládať extrémne náročné tréningy, čo sa za už spomínaných ultramaratóncov, ale napríklad aj triatlonistov.
Výhody a riziká
Výhody týchto mutácií sú s najväčšou pravdepodobnosťou celkom jasné, okrem zvýšenia výkonu a výdrže je to aj zníženie pocitu bolesti. Treba sa však pozrieť aj na riziká, ktoré nie sú zanedbateľné. Nadmerný rast svalov a následné odhalenie môže preťažovať kĺby a väzy.
Znížený pocit únavy môže viesť k pretrénovaniu alebo zraneniam, pretože telo ignoruje varovné signály. Zároveň pri dlhodobom zanedbávaní regenerácie organizmu hrozí aj vznik rôznych metabolických porúch.
Vedecký význam ľudí s touto mutáciou
Ľudia, ktorí sa nikdy neunavia, poskytujú vedcom unikátne informácie o limitovh. ľudskej fyziológie. Skúmanie mitochondriálnych mutácií môže pomôcť pri liečbe chronickej únavy. Porozumenie génu myostatín môže viesť k novým terapiám pri svalových ochoreniach.
Genetická variabilita ukazuje, ako evolúcia vytvára extrémne schopnosti, ktoré môžu byť výhodou v špecifických prostrediach.
