Podarilo sa vypestovať obličku z ľudských buniek vo vnútri prasaťa. Je to krok k budúcej transplantácii?

250

Medicína napreduje míľovými krokmi vpred, až do takej miery, že má človek pocit (a nepochybne je na ňom niečo skutočné a pravdivé), že pokroky sa dejú aj počas noci, zatiaľ čo „bežní“ ľudia spia. Minimálne výskumníci z Guangzhou Institute of Biomedicine and Health, Chinese Academy of Sciences a Wuyi University vytvorili niečo naozaj jedinečné a obdivuhodné, a to ľudsko-prasacie chimérické embryá, ktoré obsahujú kombináciu ľudských a prasacích buniek. 

Celé to začalo prenesením ľudských buniek do 13-tich prasiat s jediným cieľom – vyvinúť obličky, ktoré by obsahovali ľudské bunky v pomere 50 až 60 percent (k tým prasacím). Pri kladnom výsledku by totiž skrsla nádej na potenciálne transplantácie. 

white piglet chewing hay
Photo od Christopher Carson na Unsplash

Ešte predtým ako sa v rámci realizácie výskumu na prasatách použili ľudské bunky, sa rovnaký princíp uplatnil na myšiach a potkanoch – u potkanov sa vyvinuli orgány myší a naopak. Niekoľko následkych experimentov s bunkami ľudí a prasiat bolo ešte neúspešných, ale po viacerých úpravách sa to konečne podarilo! 

Obličky, ktoré sa podarilo „vypestovať“ však nie sú stopercentne zhodné s tými ľudskými, pretože zahŕňajú cievy a nervy, ktoré sú percentuálne z väčšieho podielu zastúpené bunkami pôvodom z ošípanej, čo znamená, že daná oblička ešte stále nemôže byť použitá na transplantáciu, ale je to veľký krok a priblíženie sa k tomu, aby to v budúcnosti bolo možné. 

Zdroj: flickr

V rámci teoretickej rovine, po dosiahnutí úspechu by sa takouto formou dalo „vypestovať“ viacero orgánov, najkontroverznejší by však bol mozog, hlavne, čo sa týka etických dôvodov, preto v rámci výskumu existujú isté predpisy. 

Čo sa týka výskumu a procesu rastu obličiek, problémom sú prasacie bunky, ktoré majú počas vývoja tendenciu konkurovať ľudským bunkám, takže je naozaj veľkým problémom dosiahnuť, aby zastúpenenie buniek ľudského pôvodu v obličky prevažovalo. Avšak vďaka génovému inžinierstvu sa z jednobunkového prasacieho embrya podarilo odstrániť dva gény potrebné na vývoj obličiek – to vytvorilo počas vývoja embrya akúsi „medzeru“, ktorú mohli vyplniť ľudské bunky (zistilo sa, že ak sa vytvorí priestor, ľudské bunky ho prirodzene zaplnia). 

Vedci sa však domnievajú, že schopnosť bez najmenších komplikácií vytvoriť v prasati obličku schopnú transplantácie a prijatia so zachovanou funkciou v tele darcu bude pravdepodobne trvať mnoho rokov.

woman in white robe sitting on black office rolling chair
Photo od National Cancer Institute na Unsplash

Ústrednou výzvou v súčasnosti zostáva dosiahnuť vývin ľudských nervov a ciev, ktoré by obličkou prechádzali bez toho, aby sa vyvíjali v ďalších prasacích orgánov (tým by sa predchádzalo vyvinutiu tzv. humanizovaného mozgu), avšak zatiaľ to stále zostáva záhadou i v teoretickej rovine, čo sa týka praxe, to môže byť ešte omnoho komplikovanejšie. 

Zdroj 

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre