Magnetické pole Zeme slabne. Čaká nás ďalšia globálna kríza?
Objavy z doby železnej v oblasti Blízkeho východu prinášajú prelomové poznatky o histórii zemského magnetického poľa. Archeologické artefakty, ktoré uchovávajú magnetický „odtlačok“ z minulosti, naznačujú, že naše chápanie geodynamických procesov vo vnútri Zeme je stále neúplné. Nový pohľad na tieto procesy priniesol nečakaný nález, ktorý by mohol pomôcť odhaliť, prečo magnetické pole Zeme slabne.
Nález, ktorý zmenil pohľad na geodynamiku
V roku 2008 archeológ Erez Ben-Yosef z Telavivskej univerzity počas výskumu v južnom Jordánsku objavil na prvý pohľad bezcenný kus trosky – zvyšok po tavení medi z doby železnej. Nález analyzoval s geológom Ronom Shaarom z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme a odhalil najsilnejšiu magnetickú anomáliu v histórii, aká bola kedy zaznamenaná.
Tento jav bol neskôr pomenovaný Levantínskou anomáliou doby železnej (LIAA). Podľa dát, ktoré vedci zbierali viac ako desať rokov, došlo v období medzi rokmi 1100 a 550 pred n. l. v oblasti Blízkeho východu k prudkým výkyvom intenzity magnetického poľa. Objav bol spočiatku prijatý s nedôverou, pretože takýto extrémny nárast magnetickej sily nepoznáme ani z geologických záznamov.
Archeomagnetizmus: minulosť uložená v artefaktoch
Kľúčom k tomuto objavu je metóda archeomagnetizmu. Ide o skúmanie miniatúrnych magnetických častíc, ktoré sa nachádzajú v archeologických materiáloch — od keramických úlomkov až po trosky z tavenia kovov. Keď sa tieto materiály zahrievajú na vysoké teploty, vnútorné magnetické častice sa „zarovnajú“ podľa smeru zemského magnetického poľa. Po vychladnutí ostane tento magnetický „odtlačok“ navždy uchovaný.
Vďaka datovaniu takýchto vzoriek (napr. pomocou rádiokarbónovej metódy) môžu vedci vytvárať časovú os zmien magnetického poľa. Táto technika má veľkú výhodu oproti tradičným metódam, ktoré sa spoliehajú na geologické záznamy vznikajúce pri chladnutí magmatických hornín – tie poskytujú informácie len z veľmi vzdialenej minulosti alebo pri zriedkavých sopečných udalostiach.
Prečo je slabnutie magnetického poľa nebezpečné?
Zemské magnetické pole nás chráni pred smrteľným vesmírnym žiarením a je nevyhnutné pre fungovanie satelitnej technológie. Niektoré štúdie naznačujú, že toto pole postupne slabne, čo by mohlo mať katastrofické dôsledky — od výpadkov komunikácií až po zvýšené riziko rakoviny v dôsledku zvýšenej radiácie.
Keďže systematické merania magnetického poľa začali až v roku 1832, vedci sa snažia doplniť chýbajúce údaje pomocou archeomagnetizmu. Analýza minulých zmien poľa môže pomôcť predpovedať jeho budúci vývoj.
Globálna mapa magnetickej histórie
Na zhromažďovanie dát vznikla databáza Geomagia50, ktorú spravuje Inštitút pre magnetizmus hornín na Univerzite Minnesoty. Napriek technologickému pokroku však existujú veľké geografické medzery – napríklad Afrika nemá k dispozícii ani jediný magnetometer pre takéto výskumy.
Okrem toho je samotné meranie náročné: každý artefakt sa musí viackrát zahrievať a znovu magnetizovať, čo je časovo aj finančne nákladné. Cena najpresnejších magnetometrov dosahuje až 800 000 dolárov, a preto sú takéto laboratóriá veľmi zriedkavé.
Budúcnosť výskumu magnetických anomálií
Ak sa podarí rozšíriť výskum na nové oblasti a rozvinúť databázy, artefakty starých civilizácií by mohli odhaliť, čo sa deje v hlbokom zemskom jadre a prečo je naše magnetické pole čoraz nestabilnejšie.
