Maria Curie sa narodila v poľskej Varšave v roku 1867. V čase, kedy sa narodila, bolo Poľsko v područí Ruska a tak jeho obyvatelia museli dodržiavať prísne ruské pravidlá, medzi ktoré patrilo aj to, že deti v školách museli rozprávať po rusky.
Rovnako ani ich finančná situácia nebola práve najlepšia a celé sa to zhoršilo po smrti Mariinej matky, vtedy mala len desať rokov. Otec ju zapísal do školy, čo sa ukázalo ako nie najhoršie riešenie. Pilne sa učila a najviac vynikala v matematike a prírodných vedách. Po škole začala pracovať ako učiteľka, zároveň ale tajne navštevovala vysokú školu. Jej život rozhodne nebol jednoduchý, no rozhodnutie presťahovať sa do Francúzska bolo jedným z najlepších. Tu sa začal jej život vedkyne, ani ten ale nebol vždy jednoduchý.
Dostala dve Nobelove ceny, v dvoch rôznych oblastiach
V roku 1903 sa Marie Curie stala prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu. Dostala Nobelovu cenu za fyziku, najmä za jej objavy v oblasti rádioaktivity. Uznanie si však nenechala len pre seba, o všetko sa delila so svojím manželom Pierrom Curiem a ich spolupracovníkom Henrim Becquerelom.
O osem rokov neskôr Marie získala druhú Nobelovu cenu, tentoraz však za výskumnú činnosti v oblasti chémie, konkrétne za objav dvoch rádioaktívnych prvkov – polónia a rádia. Túto cenu získala sama, no i tak veľa zásluh pripisovala manželovi (aj keď v tom čase bol už 2 roky po smrti).
Bola prvou profesorkou všeobecnej fyziky na Sorbonne
Univerzita v Sorbonne patrila a stále patrí k najvychýrenejším vo svete, obzvlášť kedysi patrila k prestížnym školám, kde študovalo veľké množstvo slávnych vedcov.
V roku 1903 začala Marie Curie pracovať v tejto parížskej univerzite ako vedúca fyzikálneho laboratória. Predtým sa na tejto pozícii nachádzal jej manžel Pierre, preto je prirodzené, že po jeho smrti zastala toto miesto ona. Ďalšie miesto, ktoré po ňom prevzala, bol post profesorky všeobecnej fyziky na Prírodovedeckej fakulte.
Zomrela na chorobu z ožiarenia
Marie a Pierre Curieovci obetovali pre svoju prácu naozaj veľa, bohužiaľ aj svoje vlastné zdravie. Negatívne účinky žiarenia na zdravie neboli v tých časoch dostatočne preskúmané a otestované, takže pri manipulácii s látkami ako je rádium, používali len minimálne preventívne a ochranné opatrenia.
Posledné dve desaťročia Mariinho života ju sužovalo hneď niekoľko zdravotných problémov, ako napríklad šedý zákal, kvôli ktorému takmer oslepla. Zomrela pomerne mladá, vo veku 66 rokov, na aplastickú anémiu – poruchu krvi, ktorá bola spôsobená tým, že bola pravidelne vystavená vysokému stupňu radiácie. Prostredie, v ktorom pracovala bolo tak rádioaktívne, že jej zápisníky (ktoré sú už vyše sto rokov staré) stále nie sú považované za bezpečné, a tak sú uložené v olovenej krabici.
Vzdelávala sa na „tajnej” univerzite
Maria Curie dosiahla štandardné “nižšie” vzdelanie na čisto dievčenskom gymnáziu. Hoci škola nemala najlepšiu povesť, učiteľov, s ktorými mala tú česť sa stretnúť, považovala za veľmi kvalitných, to sa týkalo najmä učiteľa fyziky. Na ruskú univerzitu sa však nemohla dostať a tak nastúpila na vysokú školu vo Varšave, ktorej cieľom bolo obísť prísnu cenzúru, a tak prijímala do svojich radov študentov aj ženy.
Neskôr sa presťahovala do Paríža, aby mohla študovať na Sorbonne, tu získala doktorát a zoznámila sa so svojím budúcim manželom Pierrom Curiem. Ako študentka však bola veľmi chudobná – nie zriedka jej jediné jedlo predstavoval chlieb a čaj. Vzdať sa však nemenila.
Vyvinula mobilný röntgenový prístroj na bojové pole
Marie Curie začala stavať na objavoch iných vedcov, ktorí sa zamieravali na skúmanie röntgenových lúčoch. Vďaka znalostiam o rádioaktivite dokázala Curie vytvoriť na danú dobu novú a skvelá prelomovú technológiu – malý, prenosný röntgenový prístroj, ktorý mohli lekári a sestry používať priamo na bojisku počas prvej svetovej vojny.
Zdroj
