História žien je plná bolesti, ponižovania a bezprávia. Takmer v každom období vo väčšine krajín sa muži snažili ženy ovládať, častokrát takým spôsobom, že by nám behal mráz po chrbte. Boli mučené, aby držali jazyk za zubami a prispôsobovali sa štandardom krásy. Boli akýmsi majetkom najskôr otca a neskôr manžela. Možno za to mohol práve strach – slobodná žena totiž mohla byť pre nich hrozbou.
To bol jeden z dôvodov, pre ktorý vymýšľali rôzne zariadenia a zavádzali metódy, len aby ženy v prvom rade ponížili a tiež im spôsobili bolesť. Mnohé zariadenia poukazujú na sexuálny sadizmus mužov. Ohavné však je, že aj keď väčšina bola už dávno zrušená, nájde sa minimálne jedna metóda, ktorá sa používa dodnes.
Drevený kôň rozrezal ženu na polovicu
Drevený kôň známy aj ako chevalet, pomaly rozrezal ženu na polovicu, pričom rez bol vedený aj cez jej pohlavné orgány. Tento mučiaci prístroj sa používal počas stredoveku, hlavne v čase španielskej inkvizície. Okrem žien sa používal aj na väzňov.
Zariadenie pozostávalo z ostrého trojuholníkového klinu podopieraného buď dvoma alebo štyrmi nohami. Žena sa naň mala obkročmo postaviť, pričom by sa jej klin zarezal do vnútorných orgánov. Niekedy mali dokonca na nohách závažie.
Zariadenie, ktoré mrzačilo prsia slobodných matiek
Išlo o naozaj otrasné zariadenie, ktoré ženám spôsobovalo neopísateľnú bolesť. Nástroj pozostával z dvoch špičatých hrotov, ktoré sa vrazili do pŕs a vytrhli z nich tkanivo. V niektorých prípadoch boli hroty i rozžeravené. Takto mali byť znetvorené telá slobodných žien – matiek obvinených z cudzoložstva.
Maska, ktorá zabezpečila, že ženy boli ticho
Pre stredovekého muža bolo najjednoduchším spôsobom, ako prinútiť svoju ženu, aby ho prestala neustále otravovať, nasadiť jej túto masku. Nasadená bola každej žene, ktorá sa dopustila ohovárania alebo sa prílišne sťažovala. V tých časoch totiž verili, že ohováranie je dielom diabla.
Prvé zaznamenané použitie bolo v 16. storočí. Bola doplnená o hroty, ktoré sa žene dostali do úst (umiestnené boli nad jazykom) a znemožňovali jej hovoriť bez toho, aby pociťovala bolesť. Najhoršia bola však hanba, ktorú žena zažívala, keď musela takto prejsť mestom, zatiaľ čo ľudia na ňu pluli a nadávali jej.
Mučenie žien obvinených z potratu
Tento hrozný mučiaci nástroj bol používaný až žalostne dlho – minimálne do 17.-teho storočia. Kovový nástroj bol rozdelený na štyri segmenty v tvare okvetných lístkov, ktoré sa otvárali otáčaním páky na opačnom konci (zavedený bol do vagíny, ktorú roztrhol). Hlavnými obeťami tohto zariadenia boli ženy obvinené z čarodejníctva a absolvovania potratu.
Nástroj sa používal aj pri podozrivých z homosexuality.
Ukameňovanie, s ktorým sa môžeme stretnúť aj dnes
Ukameňovanie je jedna z najstarších a najprimitívnejších foriem popravy. Ide o nepretržité hádzanie rôzne veľkých kameňov rôznou silou do obete, v snahe zasiahnuť hlavu. Obeť pritom leží zviazaná v úzkej jame. Aj keď sa táto metóda používala aj pri mužoch, drvivú väčšinu obetí tvoria práve ženy (hlavne cudzoložnice).
Ukameňovanie ako trest smrti sa v Iráne opätovne objavil po revolúcii v roku 1980. V roku 2013 sa ukameňovanie ako spôsob popravy praktizovalo v 15-tich krajinách vrátane – Nigérie, Sudánu, Iránu a Pakistanu.
