Mikroplasty môžu potichu poškodzovať mozog. Vedci ich spájajú s Alzheimerom aj Parkinsonom
Mikroplasty sa dnes nachádzajú prakticky všade – v potravinách, pitnej vode, prachu aj bežných predmetoch v domácnosti. Nový výskum však naznačuje, že problém nemusí byť len v ich všadeprítomnosti. Vedci upozorňujú, že tieto drobné plastové častice by mohli mať negatívny vplyv aj na zdravie mozgu.
Podľa odborníkov existuje viacero biologických mechanizmov, cez ktoré môžu mikroplasty prispievať k zápalom, poškodeniu nervových buniek a procesom spájaným s ochoreniami, ako sú Alzheimerova či Parkinsonova choroba.
Mikroplasty prijímame častejšie, než si uvedomujeme
Vedci upozorňujú, že malé plastové častice sa do tela dostávajú z mnohých zdrojov. Môžu byť prítomné v spracovaných potravinách, morských plodoch, soli, nápojoch z plastových fliaš či dokonca v čaji z niektorých sáčkov.
Ďalším zdrojom sú aj plastové dosky na krájanie, syntetické oblečenie, koberce alebo domáci prach. Odhady naznačujú, že dospelý človek môže počas roka prijať značné množstvo týchto častíc, pričom časť z nich sa z tela síce vylúči, no niektoré sa môžu ukladať aj v orgánoch.
Vedci opísali viacero ciest, ktorými môžu škodiť
Výskumníci identifikovali niekoľko procesov, cez ktoré môžu mikroplasty poškodzovať mozog. Jedným z nich je vyvolanie zápalovej reakcie, pri ktorej telo tieto častice vníma ako cudzorodý prvok.
Problém môže nastať aj vtedy, ak mikroplasty oslabia ochrannú bariéru medzi krvou a mozgom. Tá je dôležitá pre ochranu nervového systému pred škodlivými látkami. Ak sa naruší, mozog môže byť zraniteľnejší voči ďalšiemu poškodeniu.
Ohrozené môžu byť aj nervové bunky a ich energia
Vedci upozorňujú aj na takzvaný oxidačný stres, teda stav, pri ktorom v tele rastie množstvo nestabilných molekúl schopných poškodzovať bunky.
Mikroplasty môžu zároveň narušiť fungovanie mitochondrií, ktoré dodávajú bunkám energiu. Ak nervové bunky nemajú dostatok energie, ich činnosť sa oslabuje a môžu sa začať poškodzovať. Práve tento proces môže súvisieť s ochoreniami mozgu, ktoré sa rozvíjajú postupne a dlhodobo.
Súvislosť s Alzheimerom a Parkinsonom vyvoláva obavy
Vedci vo svojej práci upozorňujú, že mikroplasty by mohli podporovať procesy typické pre niektoré neurodegeneratívne ochorenia. Pri Alzheimerovej chorobe ide napríklad o hromadenie určitých bielkovín v mozgu, pri Parkinsonovej zas o poškodzovanie konkrétnych nervových buniek.
Odborníci však zároveň zdôrazňujú, že zatiaľ nejde o definitívny dôkaz priamej príčiny. Výsledky skôr ukazujú na znepokojujúce prepojenia, ktoré si vyžadujú ďalší výskum.
Odborníci radia, ako obmedziť kontakt s plastmi
Aj keď vplyv mikroplastov na mozog ešte nie je úplne presne zmapovaný, vedci odporúčajú snažiť sa ich príjem znížiť. Pomôcť môže menej plastových obalov, obmedzenie používania plastových nádob či dosiek na krájanie a uprednostňovanie prírodných materiálov.
Odporúča sa tiež znížiť množstvo spracovaných a balených potravín, kde môže byť kontakt s plastmi častejší. Odborníci zároveň dúfajú, že nové poznatky prispejú aj k prísnejším opatreniam v oblasti výroby plastov a nakladania s odpadom.
