Byť dieťaťom je krásne, no detstvo by nebolo pravým detstvom, ak by pri vás nestáli vaši skvelí rodičia. Práve láska a podpora od nich je jednou z najdôležitejších vecí v živote. Nie každý má však to šťastie, že celá rodina je pokope alebo zdravá. Viete si napríklad predstaviť aké by to bolo vyrastať s otcom, ktorý má Downov syndróm? 21-ročný Sader Issa, zo Sýrie, sa podelil s tým, ako ho vychovávali jeho rodičia, pričom práve otec trpí spomínaným syndrómom. Tvrdí, že iného otca by nikdy nechcel, pretože práve on mu pomohol stať sa takým človekom, akým je dnes.
Príkladný príbeh
Sader Issa je mladý muž, ktorý je hrdý na svoje korene. Jeho detstvo bolo plné lásky a opatery, pretože jeho otec sa vždy snažil, aby sa chlapcov život podobal životu každého iného dieťaťa. Aj keď pre niektorých ľudí by to mohla byť výzva a niečo veľmi komplikované, Saderov otec sa pokúsil vychovať svojho syna tým najlepším možným spôsobom. A to aj napriek tomu, že to mali sťažené ťažkými podmienkami v krajine, v ktorej žiť nie je vôbec ľahké.
Základ všetkého: 2 mimoriadni rodičia
Aj keď by sa dalo predpokladať, že vzťah medzi ním a jeho rodičmi je predsa len odlišný od ostatných, tak Sader tvrdí, že to tak nie je. Vzťah, ktorý si za tie roky vybudovali, bol rovnako skvelý, ako majú šťastní jedinci vyrastajúci v úplnej a zdravej rodine. Rovnako si užívali lásku, jednoduchosť, pokoru a dokázali prekonať všetky prekážky i nezhody, ktoré im prišli do cesty. Vždy sa snažili ukázať všetkým ostatným, že všetko je možné a že dokážu zmeniť vnímanie vecí, ak si ich aspoň na chvíľku všimnú ako rodinu, v ktorej láska bola tá najdôležitejšia vec.
Pracovitý a rešpektovaný otec
Jad Issa, Saderov otec, pracuje v mlyne neďaleko jeho domu. Sader mu často pomáha a doprevádza ho k práci. Vedie normálny život, ľudia ho rešpektujú a správajú sa k nemu ako ku komukoľvek inému. „Som hrdý na svojho otca. Počas môjho života ma podporoval najviac práve vtedy, keď som to naozaj potreboval,“ povedal Sader.
Otcova pýcha
Najkrajšie zo všetkého je, keď mladíka otec hrdo predstavuje iným ľuďom a ukazuje im, že napriek svojmu stavu dosiahol svoj cieľ – vychoval dobrého muža, ktorý si ide za svojim cieľom. V súčasnosti je Sader v treťom ročníku na stomatologickej univerzite. Otec sa tak môže chváliť aj tým, že jeho syn bude čoskoro lekár. „Často vidieť, kedy sú jeho oči plné radosti a spokojnosti, akoby chcel vyjadriť: „Áno, mám Downov syndróm, ale vychoval som tohto muža a urobil všetko, čo bolo v mojich silách, aby sa stal lekárom a pomáhal ostatným,“ vyjadril sa taktiež hrdý syn Sader.
Život je o voľbe
Niekedy to býva tak, že tehotná žena, ktorá zistí, že jej dieťa bude mať Downov syndróm, tak myslí len na to najhoršie. Svoj život považuje za zničený a často aj za tú najhoršiu vec, ktorá ju mohla postretnúť. No treba si uvedomiť, že to tak nie je a postaviť sa tomu zodpovedne. Vtedy nastáva okamih, kedy sa žena môže rozhodnúť ako ďalej. Či si dieťa nechá a postará sa, dá ho na adopciu, alebo v tom najhoršom možnom prípade pôjde na potrat. Sader má však jasný odkaz: „Keby sa moja babička rozhodla, že nechce môjho otca, nemohol by som tu teraz hovoriť o tomto neuveriteľnom príbehu.“ Mladík sa najnovšie dokonca snaží natočiť film o svojej rodine.
Foto: Brightside
