OCD je dobre známa skratka pre obsedantno-kompulzívnu poruchu. Možno by sa našli ľudia, ktorí by len ťažko verili, že naozaj existuje, nakoľko sa jedná o poruchu psychického rázu. Nie je to len o tom neustále si umývať ruky, či mať pri sebe dezinfekčný prostriedok. Je to veľmi komplexná porucha, ktorú ľudia dokážu len málokedy pochopiť. Aj preto sme sa rozhodli trochu vám ju priblížiť. Verte, že budete žasnúť nad tým, čo všetko sa postihnutých ľudí týka, ako to prebieha a do akej miery ich to ovplyvňuje (pretože nie je nič horšie ako keď ľudia túto poruchu zľahčujú).
Čo predstavuje OCD?
Ide o vážnu duševnú poruchu, pri ktorej ľudia zažívajú „opakujúce sa nechcené myšlienky, nápady alebo vnemy (obsesie), ktoré ich nútia urobiť niečo opakovane (ide o akýsi nátlak, ktorému ak nevyhovejú, pociťujú nepokoj a úzkosť). Všetky tieto stavy výrazne ovplyvňujú každodenný život človeka i jeho sociálne interakcie.
Je možné, že sa človek snaží tieto nutkavé myšlienky potlačiť, avšak zväčša neúspešne.
Typickým príkladom takéhoto správania je kontrola zamknutia dverí, vypnutia plynu, svetiel a podobne, často títo ľudia pre to meškajú – do práce, na stretnutie.
Počet ľudí s OCD pribúda
Ani zďaleka nie je také ojedinelá, ako by si človek myslel. Dnes sa už s ňou stretávame celkom bežne, nie vždy však musíme vidieť, že daný človek touto poruchou trpí, často sa totiž za svoj stav hanbia a robia všetko pre to, aby ho zakryli. Prípadne si to nemusíme všimnúť, ak je liečba úspešná.
OCD je typ úzkosti, nie psychóza
Ľudia s OCD môžu mať nutkavé myšlienky, ale nestrácajú kontakt s realitou, ako to častejšie býva napríklad pri schizofrénii.
Napriek tomu je to veľmi vážna porucha, ktorá môže viesť až k hospitalizácii, nakoľko si pod vplyvom nutkavých myšlienok môžete chcieť ublížiť. Aj keď si uvedomujete, že vaše zmýšľanie a činy sú iracionálne, len ťažko s tým dokážete bojovať.
OCD postihuje deti i dospelých
Väčšinou sa diagnostikuje u ľudí vo veku 19 rokov, zvyčajne skôr u chlapcov ako dievčat. Niekedy však podobné správanie môžeme pozorovať aj u malých detí – rôzne rituály – to ale nemusí nutne znamenať, že majú OCD.
Ťažké životné udalosti môžu OCD „vyvolať”
V istej štúdii z roku 2012 identifikovali tri traumatické udalosti, ktoré súviseli s prepuknutím symptómov OCD, najmä u žien – hospitalizácia člena rodiny, závažné fyzické ochorenie a strata veľmi cenného predmetu.
Mnoho ľudí s OCD to dokáže dobre skrývať
Niekedy od objavenia sa príznakov k začatiu liečbu prejdú aj roky. Ľudia sa cítia zahanbení, majú pocit, že sú jediní s týmito „problémami“, preto to skrývajú pred rodinou, priateľmi, spolupracovníkmi.
OCD sa môže do istej miery dediť
Stále sa úplne presne nevie, čo môže za vznik tejto poruchy a objavenie sa obsesii a kompulzívneho správania, avšak predpokladá sa, že za to môžu gény. Je viacero prípadov, kedy sa OCD vyskytlo u viacerých členov rodiny. Svoju úlohu však nepochybne zohráva aj stres, okolité prostredie a životné udalosti.
