Ľudskosť je niečo, čo nikdy nevyjde z módy, práve naopak. V dnešnom svete je potrebná ako soľ. Je dôležité vedieť si pomáhať, no rovnako dôležité je aj dokázať pomoc prijať. Nebuďme voči sebe nevšímaví, nikdy nevieme, kedy sa aj my sami ocitneme v situácii, že by sme prijali pomocnú ruku.
Prinášame vám zopár naozaj krásnych a srdcervúcich príkladov, kedy sa ľudia zachovali správne a nie ľahostajne. Tieto príbehy vás zahrejú pri srdci.
Zdravotná sestra, ktorá urobila gesto nad rámec svojich povinností
Na gynekológii mi zistili cystu na vaječníku a poslali ma do nemocnice. Avšak bola som matkou len ročného syna a nebol nikto, kto by mi ho v čase mojej neprítomnosti postrážil, takže som bola nútená vziať ho so sebou. Je to veľmi živé a neposedné dieťa. Mala som zapojenú infúziu a on stále vyvádzal, poťahoval hadičky a nevedel obsedieť.
V zúfalstve mi už tiekli po tvári slzy, keď v tom prišla sestrička, usmiala sa na môjho syna, priniesla mu hračky a teplú deku. Sadla si vedľa neho a držiac ho v náručí sa jej podarilo uspať ho. Ledva som sa sa jej stačila poďakovať. Jej meno som sa nedozvedela, no na jej gesto som nezabudla a dodnes jej v duchu ďakujem.
Anjel strážny na čerpacej stanici
Bol som vyše 60 kilometrov od domova v oblasti s vysokou kriminalitou a po celú cestu mi svietila kontrolka, ktorá má upozorňovala na prázdnu nádrž. Na debetnej karte som nemal takmer žiadne peniaze, doslova by som si nemohol kúpiť ani obyčajnú minerálnu vodu. Nemal som však na výber. Musel som zastaviť na najbližšej čerpacej stanici, kde mi debetnú kartu zamietlo. Už som si myslel, že tam zostanem po celú noc a budem vymýšľať rôzne scenáre, ako sa dostať domov či k peniazom. Až pokým neprišiel muž, ktorý sa ponúkol, že za palivo zaplatí. Neviem, či si bol toho vedomí, ale len vďaka nemu som ešte v ten deň prišiel domov. Tak ma to dojalo, že mi vybehlo zopár sĺz.
Džentlmenské gesto
Tak ako skoro každý piatok som sa vybral do obchodu na nákup, zrovna vyšiel taký deň, kedy som toho potreboval kúpiť trochu viac. S veľkým nákupom som sa v lejaku vracal k autu, ktoré som mal zaparkované pomerne ďaleko od obchodu. Keď ma videl jeden starší pán, podelil sa so mnou o dáždnik a odprevadil ma až k autu, pričom mi zaželal pekný deň. Vďaka nemu pekný rozhodne bol.
Vianočný zázrak
Moji rodičia sa rozviedli, keď som mala 10 rokov. Samozrejme som zostala žiť s mamou, no trápilo ma vidieť ako sa neustále potýka s finančnými ťažkosťami a tým, že mi nemôže kúpiť, čo by som si priala. Najťažšie boli naše prvé Vianoce. Boli sme len sami dve, a tak sme to prežívali veľmi emotívne. Na Štedrý večer niekto zazvonil pri dverách, mama práve prestierala stôl, takže som šla otvoriť ja, ale nikto tam nebol. Len na zemi ležala obálka, v ktorej bola pohľadnica a peniaze. Neviem, kto to bol, ani ako sa o nás dozvedel, či prečo to urobil, ale na toto gesto sme nikdy nezabudli, ani jedna z nás.
Oslava života
Mal som len 23 rokov, keď mi diagnostikovali rakovinu a nasadili liečbu – chemoterapiu. Boli to dlhé a úmorné dni a týždne, plné bolesti, únavy a nevoľnosti, no keď som sa dozvedel, že liečba zafungovala a ja budem s najväčšou pravdepodobnosťou žiť, išli sme s kamarátom na obed, kde sme to mali v pláne osláviť. Pravdepodobne sme sa radovali príliš hlasno, keďže celkom neznámy človek za nás zaplatil účet a vrúcne sa na mňa usmial. Bol to najšťastnejší deň môjho života a na tohto človeka tiež nikdy nezabudnem. Verím, že mu to karma oplatí.
