Zápasenie s aligátormi, skok cez býka a pólo na mŕtvoly – to všetko znie ako vymyslené športy. A predsa ľudia v Strednej Amerike stáli v radoch, aby sa pozreli na jazdcov, ktorí chytali mŕtvolu kozy bez hlavy, seminolskí Indiáni zápasili s aligátormi a starovekí Mínojčania skákali cez býky.
Pokiaľ ide o extrémne historické športy, to je len začiatok. Benátčania sa medzi sebou bili, aby získali kontrolu nad mostom, egyptskí rybári sa snažili navzájom utopiť a grécki zápasníci si navzájom lámali kosti, aby vyhrali zápasy. V starovekej Sparte hrali tínedžeri „hru“ zvanú krypteia, ktorá spočívala v masakrovaní neozbrojených otrokov, a starovekí Mayovia museli vyhrať svoju hru, inak boli obetovaní bohom.
Mayovia hrali loptovú hru, pri ktorej bol porazený tím niekedy obetovaný
Olmékovia z Mezoameriky vynašli loptovú hru pred 3 500 rokmi. Tímy sa stretávali na úzkom páse medzi dvoma šikmými stenami. Hráči museli udržať loptu vo vzduchu bez toho, aby sa jej dotkli nohami alebo rukami. V 13. storočí pribudol na mnohých ihriskách kamenný kruh. Ak sa hráčovi podarilo trafiť loptičku cez kruh, jeho tím automaticky vyhral zápas.
V hre však išlo o viac ako len o hádzanie loptičky cez kamenný kruh. Bola tiež súčasťou olméckych a mayských rituálov. Pri pravidelných predstaveniach sa zhromažďovali davy ľudí, ktorí sledovali súperenie hráčov a možno uzatvárali stávky na víťazný tím. Rituálne predstavenia hry sa však hrali o oveľa vyššie stávky. Mayovia niekedy nútili vojnových zajatcov, aby hrali loptovú hru, a členovia porazeného tímu sa stávali obetnými darmi pre bohov. Archeológovia napočítali v Mezoamerike 1 300 ihrísk na loptovú hru a väčšina mayských miest mala aspoň jedno ihrisko.
Pankration bol staroveký grécky proto-MMA šport, v ktorom boli kopy do slabín úplne legálne
Gréci v starovekom športe nazývanom pankration kombinovali box a zápasenie. Športovci v ňom súťažili počas starovekých olympijských hier a predvádzali svoju silu a vytrvalosť. Hoci účastníci neboli ozbrojení, tento šport bol nebezpečný. Keďže neexistovali takmer žiadne obmedzenia pre boj, zápasy pankrationu sa rýchlo stali skôr vojnou ako športom. Bojovníci sa mohli navzájom kopnúť do genitálií alebo dokonca odhryznúť súperovi nos.
Arrhichion z Phigalie, populárny športovec, ktorý získal olympijskú medailu počas zápasu zahynul. Rimania, ktorí sa nikdy nevzdali brutálneho športu, prijali pankration a urobili ho ešte nebezpečnejším tým, že bojovníkov vybavili rukavicami s hrotmi.
Súboj bol neuveriteľne nebezpečný šport, ktorý ukončil život francúzskeho kráľa a zničil život Henricha VIII.
Súboje sa môžu zdať príjemnou zábavou pre stredovekých šľachticov, ale tento šport mal vážne následky pre niekoľko kráľovských rodín. V roku 1536 kráľ Henrich VIII. spadol z koňa počas rytierskeho zápasu. Obrnený kôň potom spadol na kráľa. Kráľ ležal niekoľko hodín v bezvedomí a mnohí sa obávali, že zahynie. Hoci sa Henrich zotavil, utrpel zranenie nohy, ktoré spôsobilo, že pribral na váhe a nakoniec zmenil svoju osobnosť.
Jedna z teórií dokonca tvrdí, že panovník utrpel traumatické poranenie mozgu, ktoré spôsobilo, že bol nevyspytateľný a paranoidný. Len niekoľko mesiacov po nehode sa Henrich obrátil proti svojej druhej manželke Anne Boleynovej a poslal ju na „špalek“. Prečo boli rytierske súboje také nebezpečné? Obrnení jazdci na seba útočili a mierili drevenými kopijami. Keď sa jazdci zrazili, zranenia boli takmer zaručené. Henrich nebol jedinou kráľovskou obeťou rytierskeho súboja. Francúzsky kráľ Henrich II. zahynul po nehode pri rytierskom súboji.
Seminolskí Indiáni zápasili s aligátormi pre jedlo a šport
Ešte predtým, ako sa Európania usadili na území dnešnej Floridy, seminolskí Indiáni zápasili s aligátormi pre šport. Na kresbách spred niekoľkých storočí sú znázornení Seminolovia, ktorí skáču na aligátory, aby ich zabili. Niekedy boli zápasy s aligátormi spôsobom, ako získať potravu. Inokedy bol tento šport spôsobom oslavy kmeňa. Zápasenie s aligátormi bolo určite extrémnym športom – tieto tvory sú od prírody agresívne a vyzvať ich na zápas rozhodne zvyšuje stávky.
Starovekí Mínojčania skákali na chrbty živých býkov
Starovekí Mínojčania uctievali býky a v rámci náboženských rituálov obetovali zvieratá. Praktizovali aj nebezpečnú hru skok na býka, pri ktorej sa vrhali na chrbty divých býkov. Na ostrove Kréta Mínojci ohromovali davy tým, že chytili býka za rohy, skočili na jeho chrbát a preklopili sa cez neho na zem. Na rozdiel od neskorších športov s býkmi Mínojčania zviera nezabíjali. Namiesto toho bol tento šport spôsobom, ako ukázať odvahu a smelosť.
Staroveká spartská krypteia bola pre tínedžerov spôsobom, ako si na otrokoch precvičiť svoje nebezpečné zručnosti
Starovekí Sparťania sa od mladého veku cvičili vo vojnovom umení. Najbrutálnejší výcvik však prebiehal počas krypteie, krvavej skúšky pre spartských tínedžerov. Spartskí chlapci trénovali od mladého veku vo vojenských kasárňach, kde ich často bili, aby ich zocelovali. Ich posledná skúška v tínedžerskom veku spočívala v krutom popravovaní neozbrojených otrokov.
Chlapci si brali dýku a po západe slnka sa zakrádali, kým nevyskočili na neozbrojených otrokov. Platón túto prax nazval „úžasne tvrdým výcvikom“, pretože naučila mladých Sparťanov uprednostňovať brutalitu pred všetkým ostatným. V Sparte mali otroci drastickú početnú prevahu nad občanmi a krypteia mala za cieľ udržať otrokov v strachu.
Buzkashi je stredoázijský variant póla, v ktorom je „lopta“ mŕtvola kozy
V Afganistane sa už stáročia hrá na ihrisku hra buzkashi. Na prvý pohľad sa tento šport podobá na pólo. Namiesto boja o loptu však hráči bojujú o mŕtvolu kozy. Pred zápasom súťažiaci pripravili kozu veľmi špecifickým spôsobom. Koza bola sťatá a vypitvaná. Hráči sa nezoskupovali do tímov. Namiesto toho bol každý jazdec sám za seba. Vyhral ten jazdec, ktorému sa podarilo chytiť mŕtvolu a odniesť ju do špeciálne vymedzenej koncovej zóny.
Starovekí Egypťania bojovali počas rybárskych súbojov – a súperov hádzali do rieky Níl
Pre starých Egypťanov bola rieka Níl zdrojom vody, dopravným prostriedkom a nositeľom úrodného bahna. Níl bol tiež miestom, kde Egypťania hrali nebezpečnú hru nazývanú „rybárske súboje“. Rybári sa naskladali do člnov a vyplávali na Níl. Dva člny sa k sebe priblížili a rybári sa navzájom oháňali palicami, ktorými tlačili svoje člny.
Rybárske súboje pochádzajú z čias pyramíd. Zdá sa, že namiesto pravidelne organizovaných súťaží bojovali Egypťania skôr na základe momentálnych podnetov. Niektoré súboje mohli mať za cieľ udržať ostatných mimo rybárskych území, na ktoré si robili nárok rybári. Ako sa vyhrávali rybárske súboje? Jednoducho – stačilo zraziť súpera do rieky. To sa však niekedy ukázalo ako nebezpečné, pretože niektorí egyptskí rybári nevedeli plávať.
